Nemám rád kešky, kde je potrebné častokrát samoúčelne počítať súradnice namiesto toho, aby sme pozorovali krásy miest, cez ktoré prechádzme a preto vás ani ja nebudem trápiť žiadnymi zbytočnými počtami, ale cez jednotlivé stage vás prevediem historickým centrom Banskej Štiavnice až k finálu. Ak sa vám nechce ísť po všetkých týchto zaujímavých miestach, tak skočte rovno na finál, súradnice finálu sú k dispozícii priamo v listingu.
Napriek názvu tejto kešky nezačíname na Námestí Svätej Trojice, ale na inom mieste: začiatok našej asi 600 metrovej púte je situovaný priamo tam, kde sa kedysi začínalo slávne štiavnické korzo - vyvýšený chodník lokálne pomenovaný "Trotuár"(Trotuár = Obchodná ulica), ktoré patrí k turisticky najfrekventovanejším častiam Banskej Štiavnice a to pri soche slávneho Štiavnického Nácka. Legendárna postava je spájaná s históriou mesta a jeho socha je jedna z najnovších atrakcií mesta. Štiavnický Náco alebo Nácko je vymyslená postava z histórie, ktorá symbolizuje banícku činnosť. Touto prezývkou vraj boli poctení viacerí baníci, ktorí dokázali aj pri ťažkej práci žartovať. Nezabudnite sa pri tejto soche odfotiť, lebo podľa predstaviteľov mesta má toto miesto byť rovnako významný fotopoint ako napríkad socha Čumila v Bratislave :-) No a potom si užite jednu z mnohých príjemných kaviarní, ktoré na Trotuári nájdete alebo skočte do niektorého z príjemných obchodíkov, ktoré na tejto ulici taktiež nájdete. Tak, a teraz už ale ďalej, a to naozaj na Trojičné námestie...
Pokračujeme na druhom stage – zámky lásky. Podľa mňa práve tieto štiavnické zámky lásky na Slovensku najviac ozámkované a tak aj vy si môžete doniesť ten váš symbolický zámok a s partnerom/kou si zamknúť vašu lásku. A potom hodiť kľúčik do štiavnického tajchu pri ďalšom výlete.
O kúsok ďalej narazíme na tretí stage – a to je Stĺp Najsvätejšej Trojice v Banskej Štiavnici – jeden z najväčších v Európe (a súčasne najväčší morový stĺp na Slovensku). Bol postavený v rokoch 1759 – 1764 v barokovom slohu na mieste predchádzajúceho, ktorý bol postavený po morovej epidémii v roku 1710. Dominantou je na vrchole súsošie Najsvätejšej Trojice, na podstavci je sedem svätcov – ochrancov pred morom a patrónov baníkov. Architektúru stĺpa vytvoril K. Hobzknecht.
Obďaleč ešte vidíme zaujímavú budovu – Hellenbachov (Hellenbachovský) dom, kde sídlil banský súd – Berggericht. Neskôr budovu využívala Banícka akadémia, boli tam posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, byt profesora geológie a mineralógie a nakoniec budova začala slúžiť ako expozícia Slovenského banského múzea.
Štvrtý stage nás dovedie k nie veľmi známej pamiatke: rodný dom Deža Hoffmana. Na tomto dome je osadená pamätná tabuľa venovaná spomienke na tohto významného štiavnického rodáka, ktorý sa preslávil hlavne ako dvorný fotograf skupiny The Beatles.
Dezider Hoffman sa narodil 24. mája 1912 Vyučil za typografa a následne odišiel do Prahy, kde pracoval v divadle ako biletár a študoval žurnalistiku. O 2 roky neskôr sa stal členom štábu kameramana Otta Hellera vo filmových ateliéroch AB Studio na Barrandove. V roku 1934 opustil Československo . Oženil sa so Španielkou, ktorá však o pár týždňov tragicky zahynula na fronte. Jej meno však ostalo tajomstvom; Dežo bol totiž ako frontový kameraman trikrát ranený, pričom tretie zranenie, ktoré sa udialo v roku 1939, bolo vážne a spôsobilo čiastočnú stratu jeho pamäti. Nasledujúci rok ušiel do Anglicka a vstúpil do jednotiek Československej armády; neskôr prešiel ku Kráľovskému letectvu. V Anglicku sa po vojne natrvalo usadil, otvoril si vlastné nahrávacie a fotografické štúdio a nakrútil prvý dokumentárny film o Juhoslávii. V roku 1949 sa presťahoval do Londýna. Od začiatku päťdesiatych rokov príležitostne fotografoval pre tlač, v roku 1955 sa stal reportérom hudobného týždenníka Record mirror a otvoril si fotoateliér. Koncom päťdesiatych rokov začal spolupracovať s medzinárodnými periodikami Billboard a Cashbox, ale aj s denníkmi Daily Mirror a The News Chronicle. Zameriaval sa na šoubiznis, v hľadáčiku jeho fotoaparátu sa ocitli také osobnosti hudobného sveta, ako boli Frank Sinatra, Louis Armstrong, Duke Ellington, Acker Bilk, Marlene Dietrichová, Clif Richard či hviezdy filmového plátna Charlie Chaplin, Marilyn Monroe alebo Laurence Olivier. V roku 1962 sa prvýkrát stretol s Beatles. Začiatkom osemdesiatych rokov odišiel do dôchodku. Dežo Hoffman zomrel 26. marca 1986 v Londýne, pochovaný je na židovskom cintoríne v londýnskej štvrti Golders Green.
No a pár metrov od tohto domu nájdeme vytúžený finál na N 48º 27,748 E 018º 53,468.
(spracované na základe wikipedia.org a ďalších zdrojov)
Verím, že ste si túto mestskú multinku užili a keď ste už v Štiavnici, prečo neodloviť aj druhú moju štiavnickú kešku - Dedičná štôlňa Glanzenberg?