Hodiny (z praslovanského godъ - hodovanie, slávnostná doba, doba) sú:
- v širšom zmysle: zariadenie (prístroj) na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času (pomocou periodicky sa opakujúcich dejov)
- v užšom zmysle: prístroj (zariadenie) na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času, ktorý má autonómny chod a je založený na vykonávaní pravidelného periodickéh
o pohybu (t.j. pohybu kyvadla, pružiny, kremennej doštičky, atómu alebo molekuly)
Veľmi presné hodiny sa nazývajú chronometer. Najpresnejšie hodiny sú atómové hodiny.
Moderné 24-hodinové hodiny sa používajú od 14. storočia. Moderné hodiny ukazujú konštantné jednotky času, pričom 1 hodina má 60 minút a 1 minúta 60 sekúnd.
Druhy
V širšom zmysle medzi hodiny patria:
- gnómon
- slnečné hodiny
- vodné hodiny
- presýpacie hodiny
- mechanické
Hodiny v užšom zmysle možno rozdeliť nasledovne:
Podľa pohonu:
- mechanické hodiny
- kremenné hodiny
- elektrické hodiny
- atómové hodiny
Podľa spôsobu udávania času:
- analógové hodiny - t.j. hodiny neukazujúce údaje na displeji, ale (najmä) ručičkami
- digitálne hodiny - t.j. hodiny ukazujúce údaje na displeji
Dejiny
Do stredoveku sa používal gnómon, slnečné hodiny, vodné hodiny, presýpacie hodiny a ohňové hodiny.
V 13. alebo 14. storočí sa objavili prvé kolieskové hodiny. Prvé boli vežové a nemali ručičky a čas len odbíjali. Ručičky sa objavili až na konci 16. stor. po Kr., sekundová až okolo roku 1800.
V 14. storočí sa objavil aj orloj. V 15. storočí sa objavili prvé interiérové hodiny. Prvé vreckové hodinyboli skonštruované v roku 1510. Kyvadlové hodiny sa objavili v 17. storočí, pôvodcom tohto nápadu bol G. Galilei. V 18. storočí sa začal používať nepokoj, ktorý umožnil o.i. výrobu prvých prenosných chronometrov. Elektrické hodiny boli vynájdené asi začiatkom 19. storočia.
Prvé náramkové hodiny vznikli počas 1. svetovej vojny, prvé a
utomatické hodiny boli patentované v roku 1924, prvé kremenné hodiny boli zostrojené v roku 1927 (hromadne sa vyrábajú od roku 1969). Prvé atómové hodiny boli vyrobené v roku 1949.
Z kyvadlových hodín sa vyvinuli veľmi presné astronomické hodiny, používané na observatóriách. Prešli rozličnými konštrukčnými zmenami, najpresnejšie z nich sú Shorttove hodiny.
Súčasné hodiny sú často kombinované s doplnkovými funkciami, ktoré s časom ani nesúvisia (krvný tlakomer, merač tepu, rádio, kalkulačka, budík a udávač taktu, predpoveď počasia, meranie nadmorskej výšky, meranie atmosférického tlaku, kompas, televízia ...)
Pohon prenosných hodín
Klasické hodinky boli poháňané špirálovou pružinou. Pružina sa musela pravidelne napnúť (naťahovanie hodiniek) a jej tlak sa cez prevodovku (ozubené kolieska) prenášal na ručičky ukazujúce čas. Zo začiatku sa hodinky naťahovali denne, neskôr sa technológia naťahovania zdokonalila a hodinky vyžadovali naťahovanie cca raz za týždeň. Takt hodín, podobne ako u veľkých hodín, určuje kyvadlo. V náramkových hodinkách sa používa (fyzikálne) Maxwellovo kyvadlo (teda nepokoj). Je to rotačne uložený zotrvačník spojený so špirálovou pružinou. Ozubené kolieska sú pripevnené na zahrotených hriadeľoch uložených v tvrdokovových púzdrach alebo v drahých kameňoch s dutinou. Na hodinkách bol udávaný počet kameňov (drahokamov - jewels). Čím drahšie hodinky, tým väčší počet kameňov.
Vynález automatických hodín ("samonaťahovacích" hodín) umožňoval trvalé natiahnutie bez špeciálnej činnosti používateľa: využil excentrické závažie zvané naťahovací rotor, ktorý rotoval podľa pohybov ruky užívateľa. Pohyb naťahovacieho rotora bol prenášaný na zariadenie, ktoré naťahovalo pružinu.
Súčasné hodinky sú väčšinou kremenné (tzv. quartzky). Zdrojom pohonu ručičiek hodín je krokový elektromotor riadený elektronickým obvodom. Takt hodín určuje piezoelektrický kryštál kremeňa (oscilátor). Napájanie obvodu a motora zabezpečuje batéria (galvanický článok).
zdroj: wikipedia.sk