Prameň
Váh vzniká sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu v katastri obce Kráľova Lehota na Liptove. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Povodie Váhu je 10 640 km² (1 064 000 ha).

Ústie
Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja na r. km 1767,1 (106,5 m n. m.)

   

Popis
Váh je najdlhšia slovenská rieka. Meria 403 km. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m. Prakticky po celom svojom toku je rieka výrazne poznačená ľudskou činnosťou. Z vodáckeho hľadiska sú zaujímavé i niektoré krátke partie na hornom toku, naša vodácka požičovňa sa však zameriava na úsek spod VN Sĺňava po ústie do Dunaja. Váh na svojom dolnom toku je krásna rieka s čarovnými zákutiami ako stvorenými pre relax, kúpanie a rybolov. Od Šale je možná plavba i so závesným lodným motorom.

VN Sĺňava – Hlohovec
Je to asi najkrajší úsek na Váhu. Cca. jednodenná plavba starým ramenom Váhu od telesa hrádze VN Sĺňava po železničný most v Hlohovci. V tomto úseku je väčšina vody smerovaná do Madunického kanála pre potreby hydroelektrárne. Do starého koryta je vpúšťané len tzv. biologické minimum, čo však bohato postačuje pre plavbu malým športovým plavidlom. Na trase sa striedajú krátke perejnaté partie s dlhšími, lenivo tečúcimi úsekmi. Brehy sú lemované hustým lužným lesom, cez ktorý sa miestami otvárajú výhľady na hrebeň Považského Inovca po ľavej strane. Na trase je niekoľko malebných prístavísk ako stvorených na piknik. Sútok z Madunickým kanálom je len kúsok nad mestom Hlohovec. Po krátkej plavbe zbadáte železničný most. Asi 50 m za ním na ľavom brehu je vhodné miesto ukončenia plavby.

Hlohovec – Sereď
Na tomto úseku si užijete Váh už v jeho plnej sile. Široká rieka prináša prekvapenia za každou zákrutou. Zaujímavým spestrením sú sprašové profily s veľkými kolóniami Brehúľ hnedých. Po ľavej strane sú výhľady na svahy Nitrianskej Pahorkatiny porastenej vinohradmi. Vhodné ukončenie splavu je pri kúpalisku na začiatku Serede.

Sereď – Šaľa
Úsek nevhodný pre turistickú plavbu. Hneď pod Sereďou začína vzdutie VN Kráľová, ktorá končí až pri Galante. Jediná zaujímavosť je výskyt Bobra európskeho na ostrovoch pod Sereďou. Pokračovať v plavbe je vhodné až od prístavu v Šali.

Šaľa – Kolárovo - Komárno
Od prístavu v Šali až po sútok s Malým Dunajom v Kolárove lemujú brehy Váhu prevažne pieskové pláže. Jedinou prekážkou je vodné dielo Selice, ktoré sa dá ľahko preniesť po ľavej strane. Zaujímavosťou je prievoz vo Vlčanoch. Celý úsek až po Komárno je vhodnejšie absolvovať so závesným lodným motorom.

   

Vážska kaskáda
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém priehrad a vodných elektrární, čo drasticky obmedzilo splavnosť na Váhu. Prvá je Liptovská Mara, posledné je vodné dielo Selice. Kaskáda má 22 elektrární. Najnovšie je Vodné dielo Žilina.

Prehľad vodných nádrží:

Čierny Váh

Váh