Pastierska Traditional Geocache

Lezim vo vonavej trave, siroko-daleko ani nohy, len z dialky sa ozyva tlmene cinkanie zvoncekov.. ich zvuk ma uspava, viecka otazievaju, o chvilu sa ponaram do sna..

Zivot je tazky, najma tu v horach. Pastiercia tu najma chlapi, ktori s oveckami travia zivot tam hore, vysoko v kopcoch. Prave ovecky spasaju najvyssie polozene luky, aby potom pastieri z nadojeneho mlieka vyrobili chutne syry, ktore rovno zaudia.

Avsak ani zeny to nemaju jednoduche. Ako aj ine mlade dievky, tak aj ja musim den co den stupat hore strmou lukou na kraviarky, podojit zasa kravicky. Nadojene mlieko musim potom s ostatnymi dievkami zniest do dediny, aby sikovne zenicky zarobili na maslo a tvaroh. Je to narocne, ale tak sa to tu deje uz odjakziva.

Obcas pri dojencoch spolu s pastiermi aj prespime, to ked je vela roboty. Niekedy sa zacina past na horskych lukach uz od aprila, ked sa ale sneh zdrzi dlhsie, tak aj my musime pockat. Na jesen nas zasa prvy sneh zenie dole obcas uz na Michala..

Strhnem sa zrazu zo spanku a obzeram sa okolo seba. Nie, nie som pastierka-kraviarka. To sa mi len podarilo na chvilu zadriemat a v sne som sa preniesla do minulosti. chvilku oddychu pocas hrebenovky Velkej Fatry vyuzivam nielen na fotenie, ale aj na driemanie. A kedze som vo Velkej Fatre, ktora stale je jednou z oblasti salasnictva, tak ten moj sen prisiel tak nejako prirodzene.

Pre horske pasenie na vyssie polozenych pasienkoch sa uchoval nazov karpatske salasnictvo. Pocas Valasskej kolonizacie bola oblast Velkej Fatry vyklcovana a vzniknute horske luky boli obhospodarovane najma spasanim. V porovnani s nizinnym chovom sa salasnictvo popri vyuzivani vlny, masa a koze zameriavalo najma na spracovanie mlieka. Typickymi salasnickymi produktmi boli a dodnes su ovcie syry (bryndza, ostiepok, parenica) a zincica. Jedno velke MNAM!

V sucasnosti najdete na hrebenoch Velkej Fatry skor pasuce sa stada krav, nez oviec. Na ovecky ale urcite narazite pri zostupe do Liptovskych Revuc, na Malinom Brde, ci nad Turcianskym Jasenom.

Cestou k suradniciam urcite neobidte salas Martina pod Suchym vrchom, ktory dnes sluzi viac putujucim turistom nez pastierom. Nas kamarat Janko sa on zacal starat, ked bol salas uz takmer ruina, ale vdaka nemu je teraz miestom, kde radi polozite svoje unavene turisticke kosti. V pripade, ak sa tu rozhodnete prespat, tak vas prosim o zanechanie salasa v co najlepsom poriadku.

Nedaleko salasa, v zlabe, najdete aj pramen, ktory vam najma v sparnom lete pride vhod. Vdaka paseniu tu najdete zopar zachytnych valovov, pricom v lete sa v nich da vraj aj vykupat (ale tuto informaciu mam len sprostredkovane, ked tam zasa iny kamarat potajomky pozoroval kupajucu sa nahu cesku turistku).

Takze ak sa sem vyberiete, mozno tiez zazijete nejake to prijemne prekvapenie. Kazdopadne, uzite si ten uzasny pokoj, ktory z tychto miest priam sala. A len na okraj - pozor na "miny"!