Písal sa rok 1979. Spolocnost Sony uviedla na japonský trh svoj
prevratný hudobný prehrávac nevídaných rozmerov. Nazvala ho Walkman
a záujemcov lákala na možnost pocúvat svoju oblúbenú hudbu
hocikde. Kazetový prehrávac ale hned nezaujal. Chvílu trvalo, kým
ho zacala verejnost, predovšetkým mladí ludia,
akceptovat.
Prvý osobný kazetový prehrávac Sony Walkman TPS-L2 stál pôvodne 200
dolárov.
Kým
na pociatku si Walkman kupovali paradoxne len tínedžeri a
mladí ludia po dvadsiatke, dnes sú to prevažne starší
ludia. Robia tak ci už z nostalgie, kvôli množstvu
nahrávok na starých kazetách alebo si len nedokážu zvyknút na
súcasné digitálne MP3 prehrávace so všemožnými
funkciami. A tak tí, ktorí Walkman pred viac než tridsiatimi
rokmi vítali, sa s ním dnes budú prakticky aj lúcit.
Slovo Walkman sa v
priebehu niekolkých rokov stalo pojmom. Napriek tomu, že na
trhu existovali aj prenosné kazetové prehrávace iných firiem,
všetci používa namiesto slangu "kazeták" len oznacenie
Walkman. Žiadne dalšie vysvetlovanie nebolo
potrebné.
Ako prenosný kazetový prehrávac od Sony vlastne vznikol? Za
projektom stojí meno zakladatela spolocnosti Sony, Masaru Ibuka, ktorý
chcel pocúvat kazety s opernými nahrávkami aj pocas dlhých
transatlantických letov.
Prvý komercný kazetový prehrávac TPS-L2 mal na vtedajšie
pomery kompaktné rozmery a hmotnost "len" úctyhodných 300 gramov.
Na pultoch predajní v Japonsku sa objavil prvého júla 1979 kde sa
po nom len "zaprášilo." Disponoval dvoma 3.5 milimetrovými
výstupmi pre slúchadlá a napájaný mohol byt okrem štyroch AA
batérií aj cez sietový adaptér. Jeho cena bola 200 dolárov.
Oddelenie vývoja v spolocnosti Sony muselo tiež od zaciatku
riešit problém so slúchadlami. Vtedajšie
modely mali totiž hmotnost 300
až 400 gramov a pri ich použití by prehrávac mohol byt
len tažko nositelom prívlastku prenosný. Celú záležitost
nakoniec vyriešili špeciálne odlahcené slúchadlá s
hmotnostou 45 gramov, s ktorých tvarom a podobnou
konštrukciou sa stretávame dodnes.
Úspešnú sériu prenosných kazetových prehrávacov postupne
vytlacil další fenomén - CD Walkman alebo tiež Discman,
ktorý si vo svojom kalendári zapísal ako mílnik rok 1984. Nie velmi
sympatická hranatá a tažkopádna konštrukcia dostala
postupom casu novú tvár ale aj novú konkurenciu.
Dalšia generácia Discmanov si už poradila nielen s
limitovanými 80-minútovými nahrávkami na CD nosicoch, ale prehrávat
dokázala aj komprimované ATRAC3 súbory a neskôr aj mp3
súbory.
Po Discmanoch sa na rad dostali MiniDisc Walkmany a neskôr
tiež Network Walkmany, ktoré už disponovali vlastnou
flash pamätou až do kapacity 1GB, ktorú bolo možné s
príchodom dalších modelov rozširovat pamätovými
kartami Memory Stick Duo. Prehrávat však dokázali opät len
súbory vo vlastnom formáte ATRAC. Silnejúci tlak konkurencie,
predovšetkým iPodu, pohol lady a na scéne sa objavili prehrávace Sony
Walkman s pevným diskom. Další vývoj je nám už dôverne
známy - príliv MP3 a video prehrávacov s vysokokapacitnou flash
pamätou.
To, že predaj kazetových prehrávacov,
ktorých sa za viac než 31 rokov predalo 220 miliónov kusov,
definitívne koncí, neznamená, že spolu s nimi zanikne aj
samotná znacka Walkman. Práve naopak. Sony plánuje v tradícii
znacky pokracovat, avšak s prispôsobením sa aktuálnym
požiadavkám trhu.
Ku keške :
Pri odlove kešky nie je nutné
lozit pod most.
A ešte dajte pozor pri
zatváraní kešky, dajte zátvaranie do správnej polohy, to
pochopíte ked nájdete.
Poprípade priložte fotku aj
vašich zabudnutých prehrávacov.
Chcem velmi podakovat Medvediemu
teamu, ktorý nám pri našej prvej keške velmi
pomohol.