Posledny vydych Vilmy Jamnickej Traditional Cache

Pani Vilma Jamnická sa narodila v ceskom Barchove s priezviskom Brezinová, cast svojho zivota prezila s rodicmi aj v rakúskom Linzi, potom sa prestahovali do Bratislavy. Dnes ju diváci poznajú nie len ako vynikajúcu herecku, ale aj spisovatelku a astrologicku.
Pocas stúdií na Lekárskej fakulte UK, ktorú navstevovala len jeden rok, sa zoznámila so svojím budúcim manzelom, avantgardným rezisérom, pedagógom a divadelníkom Jánom Jamnickým.
Viac ako povolanie lekárky ju po roku stúdia medicíny ocarilo herectvo, pre ktoré sa rozhodla v roku 1926 a zostala s ním celý zivot. Stúdium herectva absolvovala na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, ukoncila ho v roku 1929 a nasledujúcich štyridsat rokov, do roku 1969, pôsobila v Cinohre Slovenského národného divadla.
Vo filme sa po prvýkrát objavila v roku 1954, ked mala 48 rokov. Jej debutom bola snímka Drevená dedina, v ktorej sa objavila vedla Jozefa Kronera, Karola Machatu, ci Zdeny Grúberovej. Dalsím filmom bol Jánosík I-II z roku 1963, kde si pani Vilma zahrala postavu slepej babky. Jej filmová kariéra potom pokracovala az v sedemdesiatych rokoch. V roku 1971 úlohou Mariny vo filme Keby som mal pusku a postavou Deminovej v komédii Páni sa zabávajú, v roku 1974 sa predstavila vo filme Martina Hollého Kto odchádza v dazdi..., o tri roky neskôr stvárnila pani Kuckovú vo filme Biela stuzka v tvojich vlasoch a dvomi poslednými snímkami z tohto obdobia boli Kamarátky a Postav dom, zasad strom.
Vilma Jamnická bola na filmovom plátne aktívna aj v osemdesiatych rokoch. V roku 1981 sa uviedla v hudobnej komédii Duro – Trulo, o dva roky neskôr si zahrala v televíznej inscenácii Cesta na krvavé pole. So Zdenou Studenkovou, Frantiskom Dibarborom, Evou Krízkovou, Jozefom Vajdom ci Marosom Kramárom si zahrala v rozprávke s názvom Osudná cesta. V roku 1984 dostala ponuku od reziséra Medveda na úcinkovanie v koprodukcnej dráme Na druhom brehu sloboda, o rok neskôr zaziarila vo filme Kára plná bolesti. Predstavila sa aj v známom muzikáli Fontána pre Zuzanu z roku 1986, kde si zahrala postavu Cilky. Po boku výrazných a známych hereciek Evy Vecerovej, Marty Sládeckovej, Evy Kristínovej a Evy Jakoubkovej, sa predstavila v dráme Hody. Obdobie rokov osemdesiatych potom završili filmy Strasidlá z vikýre, Vlakári, Chlapská dovolenka a Prstienky z kukuciny.
Devätdesiate roky uviedli Vilmu Jamnickú ako herecku vo filme Juraja Jakubiska Lepšie byt bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Dalsím filmovým pocinom bola snímka z roku 1994 Díky za kazdé nové ráno a jej posledná rozprávka, v ktorej sa predstavila Tajomstvo stastia reziséra Jozefa Holeca. V roku 1997 si zopakovala spoluprácu s Jurajom Jakubiskom, tentokrát pri nakrúcaní filmu Nejasná zpráva o konci sveta a v roku 1998 pracovala na televíznej inscenácii Kovalov dar.
Okrem herectva sa pani Vilma Jamnická venovala aj spisovatelskej tvorbe. Dve dielka z jej pera sa zaoberajú jej manzelstvom s Jánom Jamnickým.
Venovala sa tiez joge, prostredníctvom ktorej sa odpútavala od kazdodenných problémov, stala sa z nej bylinárka a vegetariánka. Jej priaznivci ju poznajú aj ako astrologicku.

Vilma Jamnická skonala v Domove dôchodcov Archa v Bratislave.

Dom seniorov Archa je jedným z ôsmich sociálnych zariadení Hlavného mesta Bratislavy, dalšie prevádzkujú mestské casti. Na rozdiel od ostatných poskytuje všetky tri druhy starostlivosti – denný stacionár, docasnú i trvalú starostlivost – obcanom, ktorí sa ocitli v stave sociálnej núdze. Kapacita týchto sluzieb má rozsah 120 miest. Domov seniorov pracuje v archa systéme opatrovania t.j. akceptovat, rozumiet, cítit, harmonizovat a aktivizovat.
Domov dôchodcov Archa bol vybudovaný v budove bývalej materskej skôlky, má príjemnú záhradu v ktorej pocas slnecných a teplých mesiacov vidiet mnoho spokojných a usmiatych "zivotom skúsených" ludí a ich opatrovatelov.

Keska je v tesnej blízkosti brlohu TeaTreeTeamu, tak si na nas spomente :).