Najlepsi pristup je zo zastavky MHD Hrobonova. Od 17.1.2014 Zmena miesta, cache posunutá bližšie k trati, odkial je lepšie vidieť samotný tunel a vlaky. Nevstupovať na kolajisko a dotýkať sa elektríckých zariadení!!! Cache už nie je TDI a ani vozičkar sa sem nedostane! 12/2017 Pridávam reference point, kde sa nachádza prístupová cesta k trati.

Lamacsky tunel

Pozorný cestujúci si vo vlaku smerom z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi všimne na bratislavskom portáli tunela do kamena vytesaný erb uhorskej krajiny a dva letopocty: 1848 a 1902. Sú to roky, ked sa zacala v týchto miestach železnicná prevádzka. Lamacský tunel c.I, oznacovaný aj ako starý tunel, postavili pocas výstavby trate Vieden - Bratislava a slúžil vlakovej doprave do Bratislavy i do Devínskej Novej Vsi oboma smermi až do roku 1902, ked sa zacala premávka aj novým tunelom. Lamacský tunel sa staval rakúskou sústavou a dlžkou tunela 703,60 m bol najstarším železnicným tunelom v Uhorsku, jedným z prvých dlhších tunelov v Európe. Maximálne nadložie bolo 35 m, sklon dna tunela 6,66 ‰. S razením prvého tunela v kolaji c.I sa zacalo v roku 1844. Najprv sa vykopali zárezy až k budúcim portálom a zriadila sa spodná štôlna. Okrem toho sa pre urýchlenie postupu prác vykopalo v tunelovej osi vo vzájomných vzdialenostiach 120 - 130 m po celej dlžke trasy 5 zvislých šácht, siahajúcich až po smerovú štôlnu. Takto sa získalo spolu 12 pracovísk na razenie v skale. Malo to však nepriaznivý dopad, hlbením šachiet a pôsobením odstrelov sa v nesúdržnej zemine podmienky znacne zhoršili. Po dokoncení tunela a zasypaní týchto šácht zostali z nich drenážne systémy, dôkladne zavodnujúce priestory tunela. Jednu šachtu ponechali po jej vymurovaní na ventiláciu tunela od vplyvu parnej prevádzky. Mala svetlost 3 m a výšku 38,9 m. V dôsledku velkých tlakov a nepriaznivých pomerov pri výrube skaly tunelári neskôr upravili rakúsku tunelovaciu sústavu a použili tu po prvýkrát tzv. poprsný priecnik (brust šveler) pri stužení výdrevy. Najskôr bola prekopaná spodná smerová štôlna a potom postupne výlom pre celú plochu. Napriek velkým tlakom zeminy nebola zriadená spodná klenba (pod kolajou). Urobili ju až neskôr na niektorých miestach tunela, kde predtým dochádzalo k deformáciám a stlácaniu stien tunelovej rúry. Zrejme nebola obmurovka všade rovnako silná, a preto vznikli poruchy, ktoré vtedajšia správa železníc nariadila presne merat a každorocne kontrolovat a evidovat. Tunelové portály dostali vzhlad gotických oblúkov s rímsami v tvare cimburia. Starý tunel v kolaji c.I stál 2 582 800 rakúskych korún. Vzhladom na velký oblúk na vysokom násype smerom na Vajnory bolo treba predlžit stanicu aj smerom západným. Preto sa rozšíril hlboký a úzky zárez a pristúpilo sa k odstranovaniu 110 m dlhého úseku tunela.Práce na novom tunely sa zacali v roku 1899 a do prevadzky bol uvedený v roku 1902.

Viac info na: http://www.rail.sk/skhist/tunely/110/01.htm