 SK: Latorica je rieka na zapadnej Ukrajine a na juhovychodnom Slovensku. Spolu s Ondavou vytvara rieku Bodrog. Ma celkovu dlzku 188 km, odvodnuje uzemie s plochou 7 700 km², pricom na uzemi Slovenska meria 38 km a plocha povodia je 2 486 km². Dlhodoby priemerny prietok je 32 m³/s, minimalny prietok 2,6 m³/s, maximalny prietok 483 m³/s (nedaleko mesta Velke Kapusany - tam kde je umiestnena aj skrysa) a priemerny prietok v oblasti sutoku s Ondavou 86,8 m³/s. Latorica prameni na Ukrajine pod nazvom Latorycja, vo Vychodnych  Karpatoch, v geomorfologickom celku Polonynskyj chrebet. Od pramena tecie prevazne severojuznym smerom az k mestu Dolyna, odtial po Mukacevo pokracuje na juhozapad a dalej az k slovenskej hranici na zapad cez Zakarpatsku nizinu (Zakarpatska nyzovyna). Na nase uzemie vstupuje na Vychodoslovenskej rovine na rozhrani katastralnych uzemi obci Ptruksa a Botany. Najprv tecie severozapadnym smerom, juzne od obce Cicarovce sa staca na zapad a priblizne od sutoku s Laborcom (95,0 m n. m.) pokracuje na juhozapad. S Ondavou sa spaja severoseverovychodne od obce Zemplin (94,5 m n. m.) a dalej pokracuje ako Bodrog.
Najvyznamnejsimi pritokmi su na Ukrajine zlava Borzavaa sprava Mala Latorycja a Slatyna, u nas pravostranni Udoc a Laborec. Rieka u nas nepreteka cez ziadnu obec, avsak jej koryto krizuje niekolko vodnych kanalov (napr. Ptruksiansky sprava, Lelesky zlava a ine). Koryto Latorice zaroven tvori hranicu medzi okresmi Michalovce a Trebisov.
Latorica preteka Vychodoslovenskou nizinou vyzdvihnutym agradacnym valom a po oboch stranach vytvorila mohutnu riecnu nivu. Na juh od nej sa nachadza Latoricka rovina, kym severne Kapusianske planavy. V priestore medzi riekami Laborec, Latorica a Ondava sa rozklada Malcika tabula.
 Koryto rieky bolo v minulosti upravovane bagrovanim a budovanim ochrannych hradzi a poldrov, cim bolo scasti vytvorene nove koryto. V oblasti Ptrukse a Velkych Kapusian sa v sucasnosti tazi zemny plyn.
Brehove porasty Latorice aj Bodrogu su takmer suvisle dobre zachovane – mäkke aj tvrde luzne porasty (topol biely a cierny, vrby, len miestami vysadene sive hybridy topolov bielych, v luznych lesoch aj vyskyt dubov, jasenov, brestov, jelsi). Najkrajsie, najprirodzenejsie su brehy Latorice medzi sutokom s Laborcom a Ondavou, kde je breh povodny, divoky, neupraveny a nespevneny, preto vytvara množstvo prirodnych zakuti, ako usadenin, ostrovcekov, vybežkov a zachoval si z velkej casti aj svoj povodny, meandrujuci charakter. Nove koryto  Latorice je znacne narovnane a jeho povodny, meandrujuci charakter sa zachoval dnes len malokde. Aj napriek tejto skutocnosti vsak posobi Latorica kvoli svojmu este stale silne prirodnemu stavu brehov k nasim najprirodzenejsim a najposobivejsim nizinnym riekam. Desiatky riecnych ramien najmä v aluviu Latorice, v mensej miere aj pri Bordrogu – väcsina z nich sa nachadza v medzihradzovom priestore sirokom miestami aj 1 km, cast ramien je za hradzami - dodavaju krajine neopakovatelny raz. Väcsina ramien je dnes oddelena od riek, pri nizsich vodnych stavoch komunikuje priamo s riekou iba niekolko z nich, napr. rameno Latorice pri cerpacej stanici v Cicarovciach, dlhe lavostranne rameno Latorice v oblasti NPR Zatinsky luh.  Krajina ma charakter roviny, suvisle lesne komplexy sa nachadzaju po jej oboch brehoch od Botan až po sutok Latorice s Ondavou a dalej popri Bodrogu az po obec Zemplin. Po brehoch riek, aj ramien sa nachadza cely rad stanovist rybarov, je to najprirodzenejši sposob využivania krajiny v Medzibodrozi.
Splavovanie je možne len bezmotorovymi clnmi - najvhodnejsie su gumene kanoe. Prud rieky je pokojny a teda vhodny aj pre menej skusenych vodakov.
 Pretoze pri Latorici nie je ziadne funkcne taborisko a nie je tu ani zdroj pitnej vody, je potrebne, aby sa splavovacie akcie planovali zatial len ako jednodenne, bez moznosti prespania pri rieke.
Skutocnou perlou su mrtve ramena, niektore vyvolavaju predstavu ozajstneho dazdoveho pralesa. Tieto casti su vsak vhodne skor na pozorovanie zivocichov, lebo na plavbu a plavanie su prilis zarastene a okrem toho niektore spadaju pod najvyssi stupen ochrany prirody (napr. Zatinsky luh).  |