Pozor, partizán!

partizáni

Pozor, partizán!

Od 29. augusta 1944 na našom území prebiehalo SNP, vdaka ktorému sme sa zaradili ku štátom, ktorí boli proti Nemeckej ríši. SNP sa neskoncilo úspechom a preto od októbra prešli vojenské jednotky na našom území k partizánskemu spôsobu boja.

Zaciatkom roku 1945 boli partizánske oddiely rozmiestnené prakticky po všetkých slovenských horských oblastiach. Podla dokumentov partizánskych štábov a 1. a 4. ukrajinského frontu sa v tej dobe na Slovensku nachádzali dva velké partizánske zväzky, 17 brigád a 22 oddielov s celkovým poctom okolo 13 500 partizánov (co je však pravdepodobne dost nadhodnotené císlo, pre to, že asi zahrna absolútny pocet partizánov, ktorý inak dost kolísal). Od 1. novembra 1944 do 19. marca 1945 uskutocnili partizáni 168 diverzií na železniciach. Na východnom a strednom Slovensku následne koordinovali svoju cinnost s postupom sovietskych a cesko-slovenských vojsk. Dôležité boli útoky partizánov v ceste Banská Bystrica - Staré Hory - Liptovské Revúce - Ružomberok. V Malej a Velkej Fatre to boli útoku na cestu Kralovany - Vrútky - Martin - Žilina. Pri bojoch na západnom Slovensku a postupe na Moravu pomáhala 2. ceskoslovenská partizánska brigáda J.V. Stalina. V súcinnosti s Cervenou armádou partizáni obsadzovali a oslobodzovali mnohé dediny a mestá.

Jedna z najrozsiahlejších a najsilnejších súvislých partizánskych oblastí na Slovensku sa vytvorila v západnej casti Nízkych Tatier a v juhovýchodnej casti Velkej Fatry, Starohorských vrchoch a v oblasti severovýchodne od Banskej Bystrice a nazývaná bola Partizánska republika. Priestor po kontrolou partizánov ohranicovali pohorské osady Rudlová (dnes cast Banskej Bystrice), Selce, Sásová (dnes cast Banskej Bystrice), Priechod, Špania Dolina, Ulanka, Turecká, Richtárová, Staré Hory, Donovaly, Moštenica, Korytnica-kúpele, Hiadel, Podkonice, Slovenská Lupca a osady Baláže a Kalište, ktoré boli centrom oblasti.

Partizánske jednotky ako celok nemali dostatok síl na likvidáciu okupacných nemeckých síl na Slovensku. Ich definitívnu likvidáciu znamenal až postup Cervenej armády, 1. cesko-slovenského armádneho zboru a rumunských vojsk, co trvalo do konca apríla 1945.

Kremnica sa stala jedným zo stredísk protifašistického boja. V roku 1939 sa vzbúrila miestna vojenská posádka proti vojne s Polskom. Koncom augusta 1944 partizáni zastavili dopravu na železnici Zvolen – Vrútky a obsadili mesto. Moci sa ujal revolucný národný výbor (RNV). Vychádzal tu casopis komunistickej mládeže Pokrok, jediný mládežnícky casopis na povstaleckom území. Po páde Prievidze sídlil v Kremnici štáb 4. taktickej skupiny povstaleckej armády. Fašisti obsadili mesto 6. 10. 1944, kedy povstalecké velenie prikázalo svojim jednotkám opustit Kremnicu (mesto obsadila divízia „Tatra“). Na Skalke nedaleko mesta, kde bola pocas SNP partizánska nemocnica, sa povstalci bránili až do 24. 10. 1944. V Kremnici väznilo gestapo niekolko stoviek partizánov a ilegálnych pracovníkov. Mnohí zahynuli. Ich pozostatky sa našli v masových hroboch na okolí. Kremnica bola oslobodená 3. 4. 1945.

Zdroj: internet a kamarát

úkryt partizánov