Naucna cyklo/turisticka cache.
Cache sa nenachadza na horeuvedenych suradniciach.
Tato multicache Vas ma povodit po miestach Starej Turej, ktore su
beznemu navstevnikovi povacsine skryte. Neznamena to vsak, ze si
mestecko nemozete prezriet cele, obzvlast doporucujem obhliadku
noveho zrekonstruovaneho Namestia slobody, kam Vas privedu horne
suradnice.
Prva pisomna zmienka o Starej Turej je z
roku 1392, ked sa spomina v darovacej listine krala Zigmunda ako
obec patriaca cachtickemu hradu, ktory v tom case vlastnil Stibor
zo Stiboric a Beckova. Sucastou cachtickeho hradneho panstva bola
Stara Tura az do zaniku feudalizmu v Uhorsku.
Rozvoj Starej Turej mozno datovat od roku 1467, ked ju kral Matej
Korvin povysil za preukazane zasluhy pri chyteni Jana Svehlu na
poddanske mestecko (oppidum). Na zaklade udeleneho privilegia boli
Staroturania oslobodeni od platenia tridsiatku a inych mytnych
poplatkov vo vsetkych krajinach uhorskej koruny. Toto privilegium,
ktore pomahalo obchodnej a trhovej cinnosti mestecka, niekolkokrat
potvrdili dalsi uhorski panovnici.
Bryndziarstvo
Podla tradicie, zijucej v
starych slovenskych bryndziarskych rodinach, prvi bryndziari na
Slovensku boli Staroturanci.
Obyvatelia Starej Turej boli uz v davnej minulosti sikovni
obchodnici a v davnych casoch chodili po vzdialenych zupach,
Trencianskej, Liptovskej, Zvolenskej, nakupovat hovadzi dobytok,
ale najma maslo.
S dobytkom kupcili a hnali ho do krajov, kde
sa dobytok hladal, a casto aj do cudzich krajov. Maslo doma
prepustali, plnili do sudov a rozvazali ho i na vozoch skoro do
vsetkych vyznamnych miest Rakusko-Uhorskej monarchie a casto na
pltiach po Vahu, Hrone a Dunaji az do Rumunska. V Rumunsku vymenou
za hovadzi dobytok kupovali ovce, ktore potom pomocou honcov -
valachov aj domov dohanali. Na svojich obchodnych cestach
staroturianski obchodnici videli vyrobu syra - bryndze v Rumunsku a
potom sa pokusili vyrobit ju aj oni, a to prvy raz na Liptove.
Podla inej verzie sa prva bryndza vyrobila na salasoch v
Trencianskej zupe a len po skaze oviec v Trencianskej zupe sa
prvotne salasnictvo a s nim aj vyroba syra a bryndze zacala
prenasat do Liptova a lepsie sa vzmahat na tamojsich holiach.
Prvu zivnostensku bryndziaren na Slovensku zalozil zdatny
staroturiansky masiar a obchodnik Jan Vagac v roku 1787 v Detve. V
r. 1797 vznika bryndziaren rodiny Molcovej vo Zvolenskej Slatine a
za nou bryndziaren rodiny Wallovskej vo Zvolene.
S menom Teodora Wallu je spojena nova vyznamna epocha vyvinu vyroby
bryndze na Slovensku. On namiesto soli po dlhych pokusoch pridal do
bryndze specialne pripraveny solny roztok a po zomletií syra s
tymto roztokom dostal dnesnu makku mazlavu bryndzu.
Vacsina starych bryndziarni uz zanikla, trva vsak a este aj dnes
pracuje bryndziaren rodiny Molcovskej vo Zvolenskej Slatine.
V roku 1769 vybudoval Jan Ludwig v osade Topolecka papieren.
Stara Tura vlastnila cely rad regalnych prav. Pravo varit pivo
odkupila od cachtického panstva. Obecny pivovar stal na mieste
terajsieho MsU, prestal pracovat roku 1873, neskor ho
zburali.
Stara Tura a okolity podjavorinsky kraj sa aktivne zucastnili
revolucnych udalosti v rokoch 1848 - 49.
Vyznamna je ucast Starej Turej v Slovenskom
narodnom povstani. V podjavorinskych kopaniciach nachadzali
utocisko sovietski vojaci a vazni, ktori usli z nemeckych
zajateckych taborov ako i rasovo prenasledovani. Tragicke udalosti
druhej svetovej vojny zvlast poznamenali kopanice Hlavina
a Narcie (tu sa nachadza dalsia skrysa GC1FFWK).
Byvala mestianska skola
Nachadza sa na ulici SNP na
mieste, kde povodne stala budova obecneho hostinca.
Plany skoly vyhotovil Ing. Arch. Pinkas. Zakladny kamen bol
polozeny v oktobri 1920, pri ktorom bol slavnostnym recnikom
spisovatel Karol Kalal. Otvorena bola 17.septembra 1922. Dna
23.septembra 1921 cez Staru Turu cestoval na Bradlo prezident
republiky T.G. Masaryk, ktory tu dal suhlas k tomu, aby nova
mestianska skola niesla jeho meno. Dnes je sucastou
II.ZS.
Pocas 2. svetovej vojny sa tu odohrala
vyznamna bitka partizanov voci nemeckym okupantom, usidlenym
v tejto budove. Operacia Stara Tura, ako ju nazval oddiel
Hurban pod velenim kpt. Milosa Uhra v noci vyuzil moment
prekvapenia a prepadol nemecku posadku . Partizani, okrem ineho,
utocili aj spoza novinoveho stanku za potokom, ktory tam stoji
dodnes. Z jeho strany je este zachovane povodne zabradlie, kde
su priestrely po gulkach, ticho svedciacich o krutosti onej
doby.
Mozno prave z tohto okna sa strielalo na partizanov za novinovym
stankom.
Ku
tejto udalosti je na budove pamatna tabula. Takisto aj tabula na
pamiatku svagrov S. Hlubockeho a O. Chorvata, ktorych nemecke
komando EK-13 popravilo na trencianskej Brezine po Vianociach 1944
za ukryvanie americkeho letca J. Kirchhoffa.
Pranier
V evidencnom liste tejto nehnutelnej kulturnej
pamiatky je urceny ako "pozdnorenesancny z konca 17.storocia". Obce
v tejto dobe mali pravo vynasat same rozsudky nad obvinenymi.
Ku pranieru sa na vystrahu ostatnym poddanym za okovy privazovali
za cudzolozstvo, boho-ruhanie, vytrznictvo, urazku na cti ci
ohovaranie. Zavaznejsie trestne ciny sa trestali smrtou. Pranier,
inak zvany aj Stlp hanby, je stvorcoveho podorysu, vysoky asi 2,5m
a su na nom dodnes vidiet pevne vsadene zelezne okovy.
Byvaly Obecny dom
Budova bola postavena pravdepodobne na
zaciatku 18.storocia a bola v nej umiestnena pohranicna financna
straz. Od roku 1715 v nej bola umiestnena filialka novomestskeho
tridsiatkoveho uradu.
V rokoch 1772-73 bola v dome umiestnena vojenska nemocnica a
kasaren. V roku 1772 sprava obce Starej Turej zakupila tuto
pohranicnu kasaren a pri nej leziace panske mastale a prestavala ju
na uradovne. Od toho roku sa tu viedla sprava obce a budova sa
zacala nazyvat Obecny dom.
V jednej miestnosti bola od roku 1889 umiestnena prva druzstevna
sporitelna v Starej Turej, Pomocna pokladnica, zalozena v roku
1871.
Ked v roku 1942 bola zburana budova regalu - byvaleho pivovaru a na
jej mieste bol postaveny novy mestsky dom (terajsi mestsky urad),
prestala sa budova Obecneho domu pouzivat pre spravu obce.
Objekt byvaleho Obecneho domu bol 13.augusta 1985 vyhlaseny za
kulturnu pamiatku.
Stara veza zvana Husitska
Najstarsou zachovanou stavbou v meste je stara veza, tzv.husitska,
na Mestskom cintorine II. Je to kamenna stvorboka trojpodlazná
stavba. Podla regionálneho historika Dr. Branislava Varsika bola
pristavena ku kamennemu kostolu Najsvatejsej Trojice z roku 1569 v
17. storoci (1624). Okrem sakralnej funkcie plnila aj vyznamnu
ulohu v systeme opevnenia Cachtickeho hradu. Strategicku funkciu
veze dosvedcuje aj vysoko polozený vchod do veze z prveho podlazia
a strbinové okna na druhom podlazi. Na prizemi veze je priechodne
podlubie. Stavba je ukoncena plechovou strechou v tvare ihlana a
dvojramennym krizom.
!!!Prosim, nevkladajte KINDERodpad, radsej nieco zaujimave, nech
maju hladaci zazitok aj z vymeny obsahu cache!!!
J = B-C*F
K = A*B/(G+C)
L = D*E/(A*E+B+E)
M = G*C-D
N = (E*B+B-F)/(E+F)
O = (B+C+D)/A
P = [A*G-(D-E)]/(C+E)