Matúš Móric Michal František
Serafín Benovský sa narodil vo Vrbovom v rodine
plukovníka Samuela Benovského a barónky
Rózy Révaiovej.
Podla jeho
Pamätí sa vraj velmi mladý pridal
k cisárskej armáde, kde pôsobil,
kým neprebral majetky svojho strýka v Polsku.
Ked sa usiloval získat svoj podiel rodinného majetku
v Uhorsku, príbuzní proti nemu zosnovali
krivé obvinenie z rebelantstva, a preto
ušiel do Polska. Neskôr aktívne bojoval na
strane polských konfederátov, dostal sa do
ruského zajatia, zapojil sa do sprisahania proti
vláde a bol poslaný do vyhnanstva na Kamcatku,
kde jeho životné dobrodružstvo naberá
rozmery cestovatela moreplavca:
-
ako prvý z našich
ludí sa dostal na štyri kontinenty,
-
jeho cesta Sibírou nemá
obdobu.
-
jeho plavba z Kamcatky do
Cíny bola prvá tohto druhu,
-
bol poverený
vojensko-obchodnou misiou na najväcšom africkom ostrove
– Madagaskare,
-
spolupracoval
s domorodými kmenmi, u ktorých si coskoro
získal takú dôveru, že ho zvolili
v roku 1776 za ampansakabého –
nácelníka nácelníkov:
„Sama
slávnost sa zacala prívetom Raffangura,
obleceného v dlhom bielom rúchu, ktorý ma
potom odprevadil na tamojšiu nížinu, kde sme
vstúpili do kruhu uprostred asi tridsattisíc
cernochov. Aj tu povedal úvodný
slávnostný prejav Raffangur, ktorý vychvaloval
moje zásluhy o skoncnie dlhotrvajúcich
bratovražedných vojen a slávnostnému
zhromaždeniu ma predstavil ako cloveka z krvi
Raminiho.
Vyzval
všetky kmene, aby ma uznali za ampansakabého,
podriadili sa mi, pocúvali ma a poslúchali
zákony, ktoré vynesiem.“
Móric
Benovsky zahynul v roku 1786 pri obrane svojej opevnenej osady
Mauretánia proti trestnej výprave vyslanej
francúzmi...
Zo
zachovaných správ vieme, že Móric
Benovský bol asi 170 cm vysoký, mal
privelký nos a od detstva kríval na pravú
nohu. Vyznacoval sa tiež tým, že sa nikdy
nesmial.
A tiež sa
o nom môžeme docítat: „...bol
súcasne clovek, vojak, sprisahanec, politik, bezocivý
dobrodruh, korzár, Don Juan i milovaný
manžel, inteligentný organizátor
i chvastún, štedrý velký
pán a casto bezmála žobrák,
nadovšetko však clovek nezlomnej vôle,
obdarovaný velkou odvahou i fantáziou,
stvorený rozkazovat, vzbudzujúci bezhranicnú
nenávist a takisto oddanost.“
Skrýša je umiestnená vo dvore tzv.
Benovského kúrie, ktorá je oznacovaná
ako rodný dom Mórica Benovského. Na
priecelí je pamätná tabula. Miesto je velmi
exponované – opatrnost a rýchlost je
namieste.