BZOVIK - Goticko-renesancna protiturecka pevnost, byvaly klastor premonstratov, lezi na nizkej vyvysenine v Krupinskej planine v nadmorskej vyske 340 m, juzne od obce Bzovik, 8km od Krupiny.
Historia objektu siaha pravdepodobne az do cias Velkej Moravy o com svedci nalez starsieho opevnenia, ktory bol objaveny pri poslednych rekonstrukcnych pracach.
Bzovicky klastor s cistercitskym opatstvom zalozil okolo roku 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov spolu so synom Mikulasom a manzelkou Zofiou, sestrou uhorskeho krala Ladislava. Neskor tu vzniklo premonstratske prepoststvo, ktore sa postupne stalo najvacsim feudalnym panstvom v Honte. Klastorny kostol postavili v prvej polovici 12.storocia, hoci sa prvykrat spomina az v roku 1285. Pocas bojov medzi stupencami polskeho Ladislava Jagelovskeho a uhorskej Alzbety, tunajsie okolie plienili Jiskrovi vojaci, ktori sidlili v Krupine. Z tohto obdobia, z rokov 1444 -1446, pochadza goticka prestavba arealu. K starsej romanskej lodi s dvojvezovym priecelim pristavili novu svatynu, postavili nove klastorne kridlo a rajsky dvor. Gotickou upravou sa iba ciastocne porusila povodna romanska stavba kostola a klastora. Opraveny klastorny areal podpalili v roku 1471 Krupincania.
V roku 1530 napadol klastor Zigmund Balassa, oligarcha stredneho Slovenska, znamy svojim bezohladnym postojom k poddanym. Tunajsich reholnikov vyhnal a zacal s velkolepou prestavbou byvaleho klastora na protiturecku pevnost. V priebehu rokov 1530-1546 zbural poskodeny kostol spolu s juznou vezou a s juznym klastornym kridlom. Vytvoril velke nadvorie, nadstaval staru romansku juznu vezu, z ktorej vznikla pozorovatelna. Ostatne casti klastora adaptoval na byvanie. Stara sakristia sluzila ako kaplnka. Cely byvaly klastor opevnil vysokym plnym murom so styrmi naroznymi bastami. Okolo pevnosti bola vodna priekopa. Novy vstup do arealu umiestnil na severozapadnej strane, pri naroznej baste. Renesancny vstupny portal mal padaci most.
Po Balassovej smrti v roku 1559 klastor spolu s majetkami ziskala jeho vdova Barbora, rodena Fanchyova. Rodina Fanchyovcov vlastnila pevnost az do polovice 17.storocia.
V roku 1678 Bzovik obsadili povstalecke vojska Imricha Thokolyho. Po ich odchode sa areal stal majetkom jezuitov a po ich zruseni majetkom ostrihomskeho seminara. Po roku 1678 pevnost opravil a barokovo prestaval ostrihomsky biskup Juraj Szelepcsenyi, o com informuje aj pamatna tabula nad vstupom do arealu. Ostrihomska kapitula spravovala tunajsie majetky do roku 1908, ked ich predala.
V roku 1925 Bzovicke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej klastorne budovy znacne poskodili. Romansku vezu, ktora dovtedy stala, zburali a casti vnutornych murov rozobrali. V roku 1969 sa postupne zacalo s vyskumami, projektovou dokumentaciou a zabezpecovacimi pracami. Dnes je pevnost v zvlastnom stave - scasti zrekonstruovana laka a scasti (betonovymi interiermi) odpudzuje navstevnikov. Viac o rekonstrukcii najdete tu.
Zdroj: www.muzeum.sk