Obec Kobyly
História obce
Kobyly ležia v Šariši, vo východnej časti Bartošovskej kotliny, v nadmorskej výške okolo 370 metrov. Relatívna blízkosť Bardejova /12 km/, ktorý v minulosti patril k najvýznamnejším kráľovským mestám Uhorska, spôsobila, že obec s ním neraz spájali spoločné osudy, odrážajúce neustále sa meniace spoločensko-politické a hospodárske pomery na Slovensku.
Územie, na ktorom Kobyly vznikli, nebolo celkom neobývané ani v dávnej minulosti. O pravekom osídlení chotára obce i celej bardejovskej oblasti však existuje pomerne málo dokladov. K najzaujímavejším bezpochyby patrí mohylník na Kobylskej hore /severovýchodne od obce/. V roku 1959 tu pokusný archeologický výskum prof. Budinského-Kričku dokázal, že na chotárnom území dnešných Kobýl žil okolo roku 2000 pred Kristom ľud s jednoduchou pastiersko-roľníckou kultúrou, ktorý svojím mŕtvým budoval na odlesnených hrebeňoch vrchov mohyly z hliny. V odbornej literatúre ja označovaný jako ľud východoslovenských mohýl a patrí do veľkého okruhu kultúr so šnúrovou keramikou.
Ojedinelé nálezy antických mincí /Bardejov, Kurima/ svedčia o osídlení tejto oblasti aj v keltskom a rímskom období. V nie príliš vzdialenej Koprivnici boli objavené doklady o existencii osídlenia v 9. storočí, teda v dobe Veľkej Moravy.
Zachované písomné pramene k počiatkom obce dokazujú, že patrí medzi najstaršie v Šariši a vznikla len o niekoľko rokov či desaťročí neskôr ako Bardejov, najvýznamnejšie sídlisko v tejto oblasti, prvý raz spomínané v roku 1241, ale existujúce podľa všetkého už v 11. storočí.
Existenciu Kobýl určite pred rokom 1270 potvrdzuje nedatovaná listina kráľa Bela IV. /1235 – 1270/, ktorou daroval neznámemu šľachticovi dediny Kobyly, Tročany a Raslavice.
Prvá datovaná listina, viažúca sa k počiatkom obce, pochádza z roku 1277. Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272 – 1272/ v nej potvrdzuje rytierovi Ottovi z Biebersteinu držbu majetkov či dedín při hraniciach s Poľskom, ktoté mu mal predtým udeliť jeho otec Štefan V. /1270 – 1272/. Kobyly sú v listine, podobne ako Bardejov, označené termínom „villa“ /villa Kobula/, ktorý neznamená iba názov pre dedinu v úzkom zmysle slova, ale v skutočnosti je to väčší majetkový komplex – panstvo, predpokladajúci existenciu aj ďalších väčších či menších osád. A neskoršie pramene naozaj potvrdzujú, že súčasťou tohoto kobylského panstva boli dediny Kľušov, Osikov, Bartošovce, Fričkovce, Hertník, Richvald, kratšiu dobu k nemu patrila aj Šiba a Hervartov.
Názov obce sa v prameňoch 13. – 16. storočia vyskytuje v pôvodnej slovenskej forme a v odvodených maďarských a nemeckých podobách.
Pôvodnosť slovenského názvu /Kobula, Kobila/ je nepriamo potvrdená zjavnou neistotou pri tvorbe maďarského názvu dediny /Kabalafeulde, Lofalva, Kabalafalva/. Nemecký názov /Koberdoff – z roku 1443, Loffawla aliter Kobyldorff – v roku 1589/ používali najmä bardejovskí mešťania, ktorí boli nemeckej národnosti.
Ako vyplýva z pôvodného slovenského názvu, obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali chovom kobýl, a to až do takej miery, že to bolo pre nich typické. Historici dokonca vyslovili hypotézu, že tunajší poddaní mohli mať v 11. – 12. storočí jedinečnú povinnosť odchovu koní pre kráľa.
Do šľachtického majetku sa táto azda pôvodne kráľovská obec dostala niekedy koncom 13. storočia. V roku 1319 uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou /1308 – 1342/ daroval šľachticovi Mikulášovi z Perína majetok „Kabalafeulde“, ktorý predtým skonfiškoval odbojným Omodejovcom, spojencom Matúša Čáka Trenčianského.
Pánom z Perína patrilo kobylské panstvo takmer nepretržite až do konca 15. storočia. O vlastníctvo jednotlivých dedín panstva i o samotné Kobyly však museli tvrdo bojovať predovšetkým s Bardejovom, ktorý bol v rámci uhorských kráľovských miest jedným z najväčších feudálov a v istom období vlastnil až 14 poddanských dedín. V roku 1446 sa Bardejov zmocnil štyroch dedín panstva a Kobyly sa načas stali majetkom bardejovskej cirkvi a nemocnice sv. Ducha.
Polovica 15. storočia bola veľmi rušná aj v dôsledku útokov českých bratríckych oddielov, ktoré prišli na Slovensko s Jánom Jiskrom. V bardejovskom archíve sa z toho obdobia zachovalo niekoľko listín, v ktorých advokát mesta Bardejova prostestuje proti zabratiu dedín bardejovského okolia /okrem iných aj Kobýl/ významným bratríckym veliteľom Jánom Talafúsom.
Začiatkom l6. storočia sa Kobyly stali majetkom najmocnejšieho uhorského šľachtica a neskoršieho kráľa Jána Zápoľského. Od roku 1527 bol ich vlastníkom rytier Bernard Baran, bardejovský rodák a komorník kráľov Ľudovíta Jagelovského a Ferdinanda I. Habsburského. Po jeho smrti v roku 1531 sa majiteľom Kobýl stal poľský šľachtic v službách Jána Zápoľského Hieronym Laski, ktorý ich po roku 1533 zalóhoval kráľovskému sekretárovi Lobockému z Lobodíc. V roku 1542 kráľ Ferdinand I. nariadil vrátiť Kobyly Pertovi a Martinovi Baranovom a tí ich v roku 1547 za 1125 zlatých predali Bardejovu.
Vo vlastníctve města bola obec sice až do roku 1756, no už v roku 1687 ju Bardejov, v snahe čeliť rastúcim finančným ťažkostiam, zálohoval barónovi Františkovi Klobušickému. Rodina tohoto šľachtica získala obec natrvalo v spomínanom roku 1756 za sumu 16 000 zlatých florénov a vlastnila ju až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Údaje o veľkosti obce a počte obyvateľov, aj keď iba torzovité, sa zachovali od 15. storočia. Prvý takýto údaj pochádza z roku 1427. Kobyly boli
vtedy zdanené od 42 port /1 porta predstavovala približne jednu roľnícku usadlosť/ a na tie časy boli veľkou dedinou. V dôsledku nepriaznivých pomerov 15. storočia /vpády poľských vojsk, bratrícke hnutie/ sa väčšina sedliakov z obce vysťahovala, alebo stratila časť pozemkov a upadla medzi želiarov. Počet obyvateľov značne poklesol. V polovici 16. storočia hospodárilo v Kobylách iba 17 sedliackych domácností.
V roku 1600 mala obec 26 obývaných poddanských domov, kostol, faru, školu a mlyn. V tom čase patrila iba k stredne veľkým obciam s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.
V polovici 17. storočia boli Kobyly treťou najväčšou poddanskou dedinou Bardejova – po Richvalde a Kľušove. V roku 1640 tu bolo 18 sedliackych usadlostí a 18 želiarov.
V roku 1787 mala obec 62 domov a 498 obyvateľov a v roku 1828 dokonca 80 domov a 604 obyvateľov.
Od 19. storočia už existujú pomerne početné a presné údaje o pošte obyvateľov obce /rok 1869 – 558 obyvateľov, 1880 – 476, 1890 – 515, 1900 – 539, 1910 – 535, 1921 – 542, 1930 – 521, 1940 – 586, 1948 – 586, 1961 – 742, 1970 – 738, 1980 – 766, 1982 – 747/. Pozoruhodný je najmä pokles počtu obyvateľov v druhej polovici 19. storočia, ktorý zavinili opakované požiare, veľká cholerová epidémia a v neposlednom rade vysťahovalectvo. Úroveň roku 1828 v počte obyvateľov bola znovu dosiahnutá až na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Na konci tejto dekády bol pre zmenu zaznamenaný najväčší štatistický nárast obyvateľstva v Kobylách.
Od nepamäti bolo základným materiálom pre stavbu domov v obci drevo, len z menšej časti sa používal kameň a hlina. Stavby boli v starších dobách prikryté slamou, neskôr šindľami a v minimálnej miere i škridlicou. Ešte v roku 1946 bolo zo 116 domov 48 drevených.
Fakt, že väčšina domov v obci bola stavaná z dreva, sa veľmi nepriaznivo prejavil v množstve požiarov a rozsiahlymi škodami na majetku občanov. Posledný takýto požiar vypukol v roku 1930 a mal skutočne katastrofálne následky, pretože zhorelo okolo 40 domov i s farou.
Obyvatelia obce pracovali v minulosti hlavne v poľnohospodárstve, no zaoberali sa aj už spomínaným chovom koní, obchodovali s koňmi a slaninou, venovali sa košikárstvu. V bardejovskom archíve sa nachádzajú početné doklady o tom, že aj kobylskí poddaní mesta Bardejova sa zúčastňovali na domáckej výrobe a tkaní plátna, ktoré si dávali bieliť v mestských bielidlách a predávali ho mestu.
Majetnejší obyvatelia dediny si privyrábali furmanstvom a to nielen v službách bardejovských mešťanov – obchodníkov, ale často aj ako samostatní povozníci s vlastnými vozmi a koňmi. Kobylskí furmani chodili so svojimi vozmi najmä na juh, do tokajskej oblasti v dnešnom Maďarsku, kde malo mesto
Bardejov svoje vinice a na sever do poľského Krakova. Z roku 1599 sa napr. zachovala listina, v ktorej sa krakovský obchodník Július Baldi sťažuje bardejovskému richtárovi na furmana Adama z Kobýl, ktorý neprišiel po pripravený tovar a Baldi musel znovu vyplatiť 6 poľských zlatých inému furmanovi.
Z remesiel v obci si vysokú úroveň takmer až do súčasnosti udržalo tesárstvo. Má pravdepodobne stáročnú tradíciu, lebo už medzi tesárskymi majstrami, ktorí v Bardejove v roku 1551 zhotovili na objednávku 30 vojnových riečnych lodí pre kráľovskú flotilu na Tise, sa objavuje meno Zlacký /Joannes Zlotzki/.
Kobyly boli aj v novodobej histórii dejiskom, resp. dejinným pozorovateľom závažných historických udalostí.
V predposlednom roku 18. storočia /1799/ prechádzal cez obec 2. zbor ruskej armády pod velením generála Rebindera. Rusi vtedy pochodovali na pomoc Rakúsku a Anglicku, ktoré boli ohrozené víťazným postupom armád Napoleona Bonaparta.
Druhý prechod ruského vojska zažila obec v januári 1806. Po slávnej bitke s Napoleonom pri Slavkove na Morave sa do Ruska vracala armáda vedená maršalom Michailom Illarionovičom Kutuzovom /1745 – 1813/.
Tretie stretnutie s ruskými vojskami sa uskutočnilo v roku 1849. 50-tisícová ruská armáda pod velením generála Paškieviča prechádzala týmto krajom, aby pomohla rakúskemu cisárovi v boji proti maďarskej /uhorskej/ revolúcii. V júni 1849 Rusi niekoľko dní táborili na kopcoch medzi Kľušovom a Kobylami. Neďaleko obce došlo aj k prvej zrážke medzi ruským a maďarským vojskom.
V období prvej svetovej vojny, počas ruskej ofenzívy v Karpatoch /december 1914/, ruské vojská pod velením genrála Brusilova obsadili Bardejov a ich predné hliadky sa dostali až na čiaru Hertník – Kobyly, kde sa zrazili s menším rakúsko – uhorským oddielom.
Dejiskom bojov sa obec a jej okolie stali aj v roku 1945, pri prechode frontu. V noci z l8. na 19. januára postavili Nemci proti útočiacim rusom priamo do obce, medzi domy, delostrelectvo, ktoré neskôr ešte posilnili 15 motorizovanými kanónmi a 6 tankami typu Tiger. Rozpútala sa tanková bitka, v ktorej boli zničené 4 tanky /2 ruské a 2 nemecké/. V podvečer 19. januára museli Nemci ustúpiť smerom na Kľušov. Prvá hliadka Červenej armády vstúpila do obce o pol šiestej večer a dovŕšila tak oslobodenie obce.
V bojoch druhej svetovej vojny sa zúčastnilo aj niekoľko občanov obce. Konca vojny sa nedočkali dvaja: Jozej Voľanský /1922 – 1945/ a Andrej Vojtek /1912 – 1945/.
O obci:
Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Bardejov
Región: Horný Šariš
Nadmorská výška: 370 m n. m.
Rozloha: 12,46 km⊃2; (1 246 ha)
Obyvateľstvo: 858 (31. 12. 2021)
Hustota: 68,86 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1277
