Keška je zo série "Obce a mestá okresu Sabinov".
Rožkovany ležia pod severovýchodnými svahmi Šarišskej vrchoviny, v údolí Torysy, 10 km na severozápad od Sabinova.
Rožkovany majú pahorkatý, až členitý hornatý povrch, ktorého väčšiu časť odlesneného chotára tvorí centrálno–karpatský flyš. Chotár má hnedé lesné oglejené, kyslé hnedozemné a nivné karbonátové pôdy.
Nadmorská výška v strede obce je 370 m n.m. a v chotári 356-874 m n.m. Celý rožkoviansky chotár má rozlohu 1448 ha.
Prvá nepriama zmienka o Rožkovanoch je z roku 1278, kedy Ladislav IV. daroval Tekulovcom a Budunovmu synovi Andrejovi opustené dediny za zásekmi vedľa Červenice „Peturmezeu, Kuzurmezeu, Putrumezeu a Hozumezeu“. Zaujímavá je osada s názvom Hoziumezeu, ktorá sa nachádzala na mieste terajších Rožkovian.
Prvá priama písomná zmienka pochádza od jágerskeho biskupa Čanadína, ktorý chcel pripojiť hornotoryské farnosti do Jágerskej diecézy a tým získať časť z desiatkov od tamojších farníkov. Táto úprava odvádzania desiatkov v peniazoch z roku 1323 sa týkala aj poddaných z Rožkovian. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, z ktorej vyplýva, že Rožkovany jestvovali dávnejšie pred rokom 1323.
V stredoveku patrila viacerým zemepánom, v 16. storočí Roskoványiovcom, v 19. storočí tu mali majetok aj Bánóvcom, Péchyovcom, Czabalayovci a Sentyvanyiovci. Medzi najvýznamnejších vlastníkov dediny patrí rodina Roskovanyiovcov, ktorú treba hľadať v rode Tekule. Jej zakladateľ je roku 1278 listinne doložený.
Sedliacke domácnosti okrem richtára boli v roku 1427 zdanené od 41 port, takže Rožkovany boli veľkou dedinou. Rožkovany aj po schudobnení sedliakov a zmenšení počtu ich domácností zostali aj koncom 16. storočia veľkou dedinou. Okrem miestnych zemanov a osadenstva fary tu žilo najmä poddanské obyvateľstvo. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 83 domov a 658 obyvateľov, v roku 1828 103 domov a 759 obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala. V roku 1910 v nej žilo 591 obyvateľov. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a pláteníctvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.
Okolo roku 1749 sa spomína veľká drevená fara, o ktorej sa nevedelo, kedy a kým bola postavená. V kánonickej vizitácii z roku 1775 sa spomína fara vo veľmi biednom stave. Knižnica na fare obsahovala okolo 25 titulov. V roku 1804 bola postavená nová budova fary. V roku 1833 vo farskej knižnici sa nachádzalo viac ako 50 kníh. Nová fara bola postavená v rokoch 1858-1860. Na jeseň 1865 postihol faru, školu a hospodárske budovy požiar. V roku 1966 sa stará fara zbúrala a na jej mieste sa začala stavať nová farská budova. Oprava fary a následná maľba sa prevádzala v roku 1982. Strecha na budove sa opravovala v roku 1987.
Cintorín v roku 1749 bol katolícky, požehnaný, nachádzal sa okolo kostola, bol rozsiahly ohradený poškodeným múrom a plotom. Evanjelickí páni sa dávali pochovávať v Sabinove na svojom evanjelickom cintoríne. Ostatní sa dávali pochovávať na miestnom. V polovici 18. storočia sa spomína pri ceste a rieke Toryse murovaný kríž so Spasiteľom a bolestnou Pannou Máriou. V roku 1757 dal postaviť František Roskováni pomaly už zaniknutú kamennú kaplnku s obrazom Panny Márie a Spasiteľa, ktorá stála pri ceste za riekou Torysou. V roku 1783 Tomáš Roškováni postavil kríž pri ceste, v blízkosti kamenného stĺpa so svätcom.
Drevená kaplnka, so sochou sv. Jána Nepomuckého, bola postavená v roku 1787 v strede dediny pri dome Mikuláša Roškovániho. V 70-tych rokoch 20. storočia bola celá kaplnka premiestnená ku kostolu na terajšie miesto. Kaplnku sv. Ondreja dal postaviť Ján Marchevka pravdepodobne začiatkom 20. storočia. Kaplnku pri autobusovej zastávke na hlavnej ceste postavil Ján Ščerba pravdepodobne na začiatku 20. storočia.
Počiatky neorganizovaného hasičstva v Rožkovanoch siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku 1897 už existoval zbor, ktorý v malom počte členov vyvíjal slabú činnosť. Založenie legálneho hasičského zboru sa uskutočnilo 29. apríla 1925. Posviacka práporu sa konala 15. mája 1938. V čase založenia zbor mal ručnú štvorkolesovú striekačku na konský poťah a drevený sklad postavený po pravej strane cesty pri vstupe do obce. Tento v 30-tych rokoch bol zbúraný. Postavená bola nová požiarna zbrojnica s drevnou sušiacou vežou. V roku 1993 bola zbúraná.
Červený kríž v obci bol založený v roku 1955. Písomné údaje o vzniku bratstva, nie sú dnes k dispozícii. Mohlo vzniknúť niekedy v 70-tych až 80-tych rokov 19. storočia. V roku 2004 malo 260 členov.
V minulosti boli v obci štyria zemepáni – veľkostatkári, ktorí bývali vo vlastných kaštieľoch. Tie boli pomenované podľa mien: Roskovanyiho, Czabalayiho, Bánov a Pechyiho kaštieľ.
V roku 1976 bol pre schátrovalosť Bánov kaštieľ zbúraný a na jeho priestore bola postavená bytovka.
Kaštieľ Péchyiovcov pochádzajúci z roku 1750 bol odkúpený pre školu.
Kaštieľ Roskovanyiho odkúpila v roku 1929 rodina Girová a Plavčanová.
Czabaláyiho kaštieľ, ktorý do užívania zobrala rodina Roskovanyiho a neskôr Szentivanyiova je barokovo-klasicistický, pochádza z roku 1770. Tento kaštieľ od roku 1946 patril pod správu MNV v Rožkovanoch. Od roku 1951 bol v budove zriadený obecný úrad, knižnica, kultúrna sála pre kino, divadlo, schôdze a slávnosti. V roku 1993 bol kaštieľ odovzdaný s priľahlým pozemkom vlastníkovi Ing. Szentivanyimu. Od roku 1996 je v prenájme a nachádza sa v ňom stolárska dielňa.
V roku 1848 bolo zrušené poddanstvo v obci. V roku 1858 bola posviacka kostola, 1893 vysadené lipy okolo kostola. Roku 1907 sa konala stavba mostu cez rieku Torysu. 1958-1962 sa prevádzala regulácia potoka Repisko.
SYMBOLY OBCE
Erb
V modrom poli štítu na zelenej trávnatej pažiti zlatý (žltý) srnec so striebornou (bielou) zbrojou naľavo od neho zelený strom na ktorom sedí zlatý (žltý) vták.
Štít neskorogotický
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia a mladšia pečať z 19. storočia. Odtlačok typária je uložený v Štátnom oblastnom archíve v Prešove. Na pečati bez kruhopisu je vyobrazený na pôde srnec, vľavo od neho strom na ktorom sedí vták. Na mladšej pečati je vyobrazený na trávnatej pôde jeleň v skoku, naľavo od neho strom na ktorom sedí vták. Návrh erbu je tvorený kombináciou oboch pečatí, kde zo staršej je prevzatý celý motív (srnec) a z mladšej pečate je na žiadosť zastupiteľstva obce doplnená trávnatá pažiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, autentickosť a vek tohto znamenia, bolo odporučené, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Rožkovany po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
