Je ráno streda 27. mája 1942. Svet bojuje v najničivejšej vojne svojich dejín. Dvojica česko-slovenských parašutistov sa práve chystá na akciu, ktorá sa veľkými písmenami zapíše do dejín. Na rohu ulíc V Holešovičkách a Kirchmayerova (dnešná Zenklova) v pražskej štvrti Libeň čakajú na Reinharda Heydricha. Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Majú iba jeden cieľ – zabiť nenávideného tyrana.
Pár okamihov po 10:30 nastáva chvíľa, na ktorú parašutisti dlhé mesiace trénovali a pripravovali plány. K osudovej zákrute sa blíži otvorený Mercedes, v ktorom sedí iba Heydrich a jeho šofér Johannes Klein. Dvojici dal zrkadlom znamenie tretí parašutista Josef Valčík. Pár okamihov po tom auto vošlo do ostrej zákruty a muselo spomaliť. V tej chvíli k nemu priskočil Gabčík a vytiahol samopal značky Sten Mk. II. Gabčík stlačil spúšť, ale zbraň zlyhala. Samopal sa zasekol a výstrel nevyšiel.
V tom istom okamihu robí osudovú chybu aj nacista Heydrich. Šoférovi totiž prikáže zastaviť auto namiesto toho, aby čo najrýchlejšie ušiel. Jeho chybu využíva Kubiš, ktorý z tašky vytiahol pripravenú bombu a hodil ju smerom na Heydricha. Výbuch, ktorý bol taký silný, že rozbil aj okná na okoloidúcej električke, Heydricha poranil. Ten aj napriek zraneniu vytiahol pištoľ a vystrelil na unikajúcich parašutistov. Jeho osud však už bol spečatený. Rovnako aj osud česko-slovenských hrdinov.
Obeť hodná úcty
Aj viac ako sedem desaťročí po útoku na Heydricha vyvoláva jediný úspešný atentát na vysokopostaveného pohlavára nacistického Nemecka veľký záujem. Svedčia o tom nové knihy a filmy, ktoré na túto tému vznikajú. Je však jedna otázka, ktorá zatieni všetky ostatné. A to, či Heydrichova smrť nebola vykúpená príliš veľkým utrpením. Vyvraždené rodiny odbojárov či vyhladené dediny Lidice a Ležáky sú naozaj krutou daňou za jeden život nacistu. Ale treba si uvedomiť, že úspešná operácia Anthropoid dostala Česko-Slovensko do povedomia víťazných mocností. Navyše obyvateľov Protektorátu pod nacistickou nadvládou nečakala žiadna svetlá budúcnosť. Nacisti chceli územie Protektorátu pre Nemcov a Čechov chceli odstrániť. Aj členovia odboja mali pochybnosti o útoku na Heydricha, ale nikto z nich parašutistov nezradil. Aj napriek tomu, že vedeli, že pravdepodobne za túto akciu prinesú najvyššiu obeť. Podobne ako ďalšie stovky nevinných ľudí. Je to obeť obrovská, ktorú si my, ľudia žijúci v mierových časoch, nedokážeme ani predstaviť. Je to však obeť hodná úcty a nezaslúži si žiadne spochybňovanie.
Zabite Heydricha!
Myšlienka na vojenskú operáciu s názvom Anthropoid, ktorej cieľom bolo zabiť obávaného ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, vznikla na jeseň 1941 v Londýne, kde sídlila exilová česko-slovenská vláda. Už 3. októbra 1941 oznámil výsadkárom veliteľ česko-slovenskej spravodajskej služby, plukovník František Moravec, že budú vysadení do Protektorátu, aby odstránili významného predstaviteľa zločineckého režimu. Na akciu boli vybraní Slovák Jozef Gabčík a Čech Karel Svoboda. Druhého však kvôli vážnemu zraneniu o pár dní nahradil Jan Kubiš. Za terč pre výsadkárov bol definitívne vybraný Reinhard Heydrich. Ten bol obávaným nacistickým pohlavárom. Heydrich bol vysoko v hierarchii Tretej ríše, keďže bol po Heinrichovi Himmlerovi druhým mužom obávaných Waffen-SS. Bol jedným z hlavných architektov tzv. konečného riešenia, čo bolo vytvorenie koncentračných táborov a plán na vyhladenie Židov. Do roku 1939 bol hlavným veliteľom Gestapa. Od roku 1941 pôsobil ako zastupujúci protektor Protektorátu Čechy a Morava.
Operácia Anthropoid
Už 28. a 29. decembra boli na územie Čiech v troch výsadkoch dopravení parašutisti určení na náročnú akciu. Gabčík a Kubiš boli jediní členovia paraskupiny Anthropoid, ktorá bola vysadená pri obci Nehvizdy. Skupina Silver A v zložení Alfréd Bartoš, Jozef Valčík a Jiří Potuček zoskočila pri Senici u Poděbrad. Posledná skupina Silver B v zložení Ján Zemka a Vladimír Škacha zoskočila pri Kasaličkách. Let z Anglicka trval až 10 hodín a kvôli nepriaznivému počasiu boli Gabčík s Kubišom omylom vysadení blízko Prahy a nie pri Plzni, ako bolo pôvodne plánované. Vďaka tomuto omylu museli obaja parašutisti improvizovať a namiesto dohodnutých kontaktov v Plzni začali spolupracovať s členmi odboja priamo v Prahe. Tí dvojici poskytovali peniaze, ubytovanie a dôležité informácie.
Pochybnosti
Parašutistom pomáhali v okupovanej Prahe desiatky ľudí, ktorí riskovali vlastné životy. Vedeli, že dvojica má splniť veľkú a významnú úlohu, detaily však nikto nepoznal. Napokon zistili, že terčom atentátu je samotný Heydrich. To sa u časti českého odboja nestretlo s pochopením. Obávali sa totiž brutálnych represií a odvety zo strany nacistického režimu. Navrhovali, aby parašutisti namiesto Heydricha odstránili niektorého z významných predstaviteľov českej pronemeckej vlády.
Odboj sa preto obrátil priamo na exilovú vládu v Londýne a žiadal ju o zrušenie rozkazu na likvidáciu Heydricha. „Tento krok by asi v ničom neprospel spojencom a pre náš národ by mal nedozierne následky. Nielenže by ohrozil našich rukojemníkov a politických väzňov, ale vyžiadal by si tisíce ďalších životov, uvrhol národ do neslýchaného útlaku,“ cituje Jaroslav Čvančara vo svojej knihe Heydrich žiadosť odboja.
Londýn však vo svojom rozhodnutí zostal neoblomný a na správu ani nejasne neodpovedal. Gabčík s Kubišom boli vojaci, ktorí mali jasný rozkaz a ten platil. Po správach o tom, že Heydrich bude možno povolaný do Nemecka na dôležitejšie úlohy, preto prípravy atentátu urýchlili a určili dátum 27. máj.
Tyran umiera
Heydrich utrpel pri atentáte vážne zranenia. Nacisti mu zabezpečili najlepších lekárov, ktorí ho operovali. Heydrich mal poranenú bránicu i slezinu. Tyrana by sa možno podarilo zachrániť. Osudným sa mu však stala výplň sedadiel jeho Mercedesu. Tá sa pri výbuchu dostala do Heydrichovho tela a spôsobila infekciu.
Ešte 31. mája navštívil Heydricha v nemocnici jeho nadriadený Himmler. Zranenému nacistovi vyčítal ľahkovážny prístup k vlastnej ochrane. Podobne sa mal v Nemecku vyjadriť aj samotný Hitler. Heydrich upadol do kómy a aj napriek snahe nemeckých lekárov napokon zraneniam 4. júna 1941 podľahol. Smrť obľúbeného pobočníka zasiahla aj samotného Hitlera. V osobnom rozhovore s Goebbelsom sa údajne posťažoval, že má obavy, že „len málo starých bojovníkov sa dožije konečného víťazstva“.
Zrada
V Prahe prebehla obrovská razia už v deň atentátu. Gestapu sa však aj napriek nasadeniu obrovského množstva ľudí nepodarilo nič zistiť. Všetky denníky zverejnili vyhlášku, ktorá sľubovala odmenu 10 miliónov korún pre každého, kto poskytne informácie vedúce k atentátnikom.
Hneď na tretí deň po atentáte sa v kinách po celej krajine premietal špeciálny žurnál. V ňom boli ukázané všetky predmety nájdené na mieste atentátu a opäť bola zopakovaná výzva pre zradcov. Ani to sa však nestretlo s úspechom.
Parašutistov napokon zradil jeden z nich. Karel Čurda nevydržal psychický nátlak zo strany svojej rodiny a sám sa prihlásil na Gestape, kde udal ľudí zapojených do prípravy atentátu. Gestapo ich zatklo a brutálnym mučením prinútilo vyzradiť miesto, kde sa ukrývali siedmi parašutisti – Kostol sv. Cyrila a Metoda v Prahe.
Posledný boj parašutistov
2.00 hod. 18. júna 1942 – vodca Protektorátu K. H. Frank vydáva rozkaz k útoku na kostol sv. Cyrila a Metoda v Resslovej ulici v Prahe, kde sa ukrývajú parašutisti.
3.45 hod. 18. júna 1942 – Až 740 vojakov Waffen-SS nastúpilo do pripravených nákladných automobilov a vyrazilo ku kostolu.
4.15 hod. 18. júna 1942 – Skupina 15 gestapákov vchádza do kostola a začína ho prehľadávať.
4.20 hod. 18. júna 1942 – Jan Kubiš, Josef Bublík a Adolf Opálka, ktorí sa ukrývali na chóre, začali strielať na nemeckých vojakov. Tí ako živý štít pred sebou viedli spútaného kaplána Vladimíra Petřeka. Vojaci SS na protiľahlej budove školy začali strielať do okien kostola.
4.30 hod. 18. júna 1942 – Do kostola vtrhlo komando SS ozbrojené guľometmi a granátmi. Strhol sa nerovný boj, v ktorom trojica hrdinov dokázala drvivej presile odolávať celé dve hodiny.
6.30 hod. 18. júna 1942 – Nemeckí vojaci z kostola vynášajú telo mŕtveho Adolfa Opálku. Kubiš a Bublík sú smrteľne zranení. Oboch prevážajú do nemocnice SS v Podolí. Bublík zraneniam podľahol už počas cesty a Kubiš krátko po prevoze do nemocnice.
6.41 hod. 18. júna 1942 – Gestapo ku kostolu sv. Cyrila a Metoda povoláva hasičov. Nemci totiž vedia, že v podzemí sa ukrývajú ďalší parašutisti.
6.43 hod. 18. júna 1942 – Hasiči vyrazili do Resslovej ulice.
7.00 hod. 18. júna 1942 – Parašutisti sú vyzvaní, aby sa vzdali. Ich odpoveďou je výkrik „Nikdy“. Aj na druhú výzvu sa z krypty ozve „Nikdy“. Na poslednú tretiu výzvu sa z krypty ozve jednoznačné „Češi sa nevzdávajú“. Začína nemilosrdný boj na život a na smrť. Parašutisti sú dobre opevnení a takmer tri hodiny sa im rebríkom darí z okna vytláčať hadice s vodou, ktorá ich má vytopiť. Krátko pred desiatou im však hasiči vedení veliteľom Kloučkom rebrík vytrhnú a od tohto okamihu je jasné, že koniec je už iba otázkou pár minút. Do krypty sa totiž plným prúdom valí voda.
10.30 hod. 18. júna 1942 – Nemci odstrelia kamennú dosku nad kryptou. Začne posledný krátky a neľútostný boj. Jozef Gabčík, Jan Hrubý, Jaroslav Švarc a Josef Valčík pred zajatím volia smrť a posledný náboj si nechajú pre seba. Esesáci vynesú na povrch už iba ich mŕtve telá. Mŕtvych kamarátov prišiel identifikovať aj ich zradca Karel Čurda.
Sedem statočných hrdinov
Jozef Gabčík
Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí pri Žiline. Jeho otec cestoval za prácou do Argentíny a USA. Po začiatku 2. svetovej vojny pôsobil ako skladník v sklade bojových plynov v Trenčíne. Predtým, ako mala sklad prebrať nemecká armáda, Gabčík poškodil prepravné zásobníky. Pred zatknutím utiekol do Poľska, kde sa stal členom československej armády. „Pôsobil na mňa viac dojmom chlapca než vojaka či dokonca parašutistu odhodlaného na všetko a kráčajúceho na cestu do pekiel,“ cituje týždenník Život spomienky tajomníka Edvarda Beneša. Gabčík však bol výborne trénovaný vojak, ktorý sa bez zaváhania postavil pred auto s obávaným nacistickým vodcom. Nie nadarmo mal vo svojom záverečnom hodnotení po výcviku v Anglicku túto vetu: „Rázny a disciplinovaný vojak. Je absolútne spoľahlivý a veľmi zapálený.“
Jan Kubiš
Narodil sa 4. júna 1913 v Dolních Vilémovicích. Pôsobil ako vojak v česko-slovenskej armáde. V júni 1939 vyzbrojený granátom ilegálne prešiel hranice do Poľska a v Krakove sa pridal k česko-slovenskej armáde. Bojoval vo Francúzsku a za odvahu bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom a francúzskym Croix de Guerre. „Veľmi spoľahlivý a pokojný vojak,“ uvádza sa v jeho záverečnom hodnotení z roku 1941.
Adolf Opálka
Narodil sa 4. januára 1915 v Rešicích u Dukovan. V júni 1939 utiekol do Poľska, neskôr bojoval v cudzineckej légii vo Francúzsku a dostal sa až do Veľkej Británie. Prešiel náročným výcvikom a stal sa veliteľom operačnej skupiny OUT DISTANCE. Do protektorátu dopravil špeciálny navádzací maják.
Josef Valčík
Narodil sa 2. novembra 1914 vo Valašských Kloboukách. Jeho cesta do Francúzska bola náročnejšia. Dostal sa tam južnou trasou cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Patril do skupiny SILVER A a u veliteľov sa pozitívne zapísal tým, že aj v najkritickejších situáciach si zachoval chladnú hlavu.
Jaroslav Švarc
Narodil sa 11. mája 1914 vo Velkém Ujezdě. Vyučil sa za cukrára. Vojenskú službu absolvoval v Trnave. Do Francúzska odišiel až v januári 1940 a zapojil sa do bojov. Do Anglicka sa dostal na lodi Rod el Farag. Absolvoval kurz útočného boja a bol zaradený do skupiny TIN.
Josef Bublík
Narodil sa 12. februára 1920 v Bánově. Študoval v kňazskom seminári, ale štúdium z finančných dôvodov nedokončil. Ovládal nemčinu, francúzštinu a angličtinu. Poznal sa s Valčíkom a začiatkom roka 1940 utiekol do Francúzska. Patril ku skupine BIOSCOP.
Jan Hrubý
Narodil sa 4. marca v Kunovicích. Základnú vojenskú službu absolvoval v Trebišove. Bojoval vo Francúzsku a získal vyznamenanie. Takisto patril k parašutistickej skupine BIOSCOP.
A jeden zradca
Karel Čurda
Narodil sa 10. októbra v Staré Hlíně. Do Poľska utiekol už v júni 1939. Dostal sa do Francúzska a vstúpil do cudzineckej légie. V Anglicku bol vybraný pre špeciálne úlohy. Ako jediný z vojakov i odbojárov nevydržal strach a obavy o svoj život a zradil. Po vojne sa sám prihlásil úradom, bol súdený a popravený. Odmietol požiadať o milosť.
V roku 2015 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval do hodnosti brigádneho generála in memoriam a v roku 2017 do hodnosti generálmajora in memoriam.
Zdroj:http://www.vot.sk/terc-heydrich-pred-77-rokmi-slovak-cech-otriasli-nacistickym-nemeckom/
