Platné povolenie na uvedené práce mám od Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO Latorica.
Územie je zaradené do súvislej európskej sústavy chránených území v zmysle § 17 a § 27 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny pod kódom SKUEV 0029 Veľký Kopec. Predmetné územie je súčasťou chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Medzibodrožie, ktoré bolo vyhlásené Vyhláškou MŽP SR č. 26/2008 Z. z. zo dňa 7. januára 2008.
Chránené územie je komplexom lesných a nelesných biotopov. Podstatnú časť územia zaberajú nelesné biotopy (86 %). Ide o strmé xerotermné lesostepi na andezite na izolovane stojacom vrchu vo vinohradníckej krajine, obkolesenom na úpätí záhradami a vinicami.
Severnú časť chráneného územia o výmere cca 3,40 ha zaberá lesný biotop európskeho významu: dubovo-cerové lesy (91M0, Ls3.4). Tento biotop sa nachádza na nížinách a pahorkatinách južného a východného Slovenska. Sú to porasty dubov s výraznejšou účasťou cera na kyslejších ilimerizovaných hnedozemiach, na sprašových príkrovoch alebo na degradovaných čiernozemiach na sprašiach.
Tento biotop je veľmi ohrozený, pretože drevo duba cerového sa považuje za menej kvalitné v porovnaní s dubom zimným alebo dubom letným, a preto bol dub cerový často eliminovaný v prospech týchto dubov. Väčšinu územia zaberá nelesný biotop európskeho významu suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží.
Z hľadiska flóry územie predstavuje zachovalé spoločenstvá teplomilných druhov tráv s výskytom druhov európskeho významu kosatec uhorský bezlistý (Iris aphylla subsp. hungarica) a poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). Z bylín sú na území zastúpené druhy uvedené v Červenom zozname rastlín a živočíchov SR, ako napr. zvonček bolónsky (Campanula bononiensis), horčičník konáristý (Erysimum diffusum) a veronikovec sivý bledý
Z hľadiska fauny je pre chránené územie typický výskyt teplomilných druhov živočíchov. Z bezstavovcov európskeho významu sa na území vyskytujú z chrobákov roháč obyčajný (Lucanus cervus)a z motýľov modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion) a pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena). Z druhov národného významu boli na území zaznamenané motýle vretienka smldníková (Zygaena cynarae) a perlovec dvojradový (Brenthis hecate), rovnokrídlovce kobylka šúrová (Ruspolia nitidula), modlivka zelená (Mantis religiosa), z chrobákov májka obyčajná (Meloe proscarabeus) a z vážok šidlovka hnedá (Sympecma fusca). Chránený areál sa vyhlasuje na ochranu biotopov európskeho významu: Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte a Dubovo-cerové lesy (91M0) a druhov európskeho významu: kosatec uhorský bezlistý (Iris aphylla subsp. hungarica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), roháč obyčajný (Lucanus cervus), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), užovka hladká (Coronella austriaca), orol krikľavý (Aquila pomarina), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), škovránok stromový (Lullula arborea) a penica jarabá (Sylvia nisoria).
Na chránenom území v dôsledku neobhospodarovania dochádza k sukcesii stromov a krovín (obr. 12). Lokalita zarastá najmä agátom bielym (Robinia pseudoacacia), slivkou tŕnkovou (Prunus spinosa), hlohom (Crataegus sp.) a druhmi ruží (Rosa sp.). Agát biely (Robinia pseudoacacia) tvorí na niektorých plochách už súvislé porasty (najmä v západnej a južnej časti územia). Neobhospodarovaním dochádza k hromadeniu biomasy na povrchu pôdy a k pribúdaniu mezofilnejších druhov.
Vysokú pokryvnosť dosahuje aj smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), ktorý svojim koreňovým systémom vytláča ostatné druhy.
Prečo a na čom makáme?
Najväčším nebezpečenstvom v CHA je agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý na niektorých plochách tvorí súvislé porasty. Táto drevina je podľa vedeckých zoznamov zaradená medzi invázne druhy rastlín, o čom svedčí aj jej agresívne šírenie do okolia a vytláčanie ostatných druhov rastlín.
Práve agát budeme odstraňovať na určených miestach. Ale pani riaditeľka ŠOP, CHKO Latorica verím, že pripraví aj zaujímavejšiu prácu, ktorou radi pomôžeme.
Vo vrcholovej časti zaznamenali stopy po vypaľovaní. Výskumy ukázali, že regulované vypaľovanie xerotermných porastov je vhodné na udržania biodiverzity. V prípade vypaľovania agátových porastov sa dosiahne opačný efekt, pretože vypaľovaním sa začnú tvoriť nové výmladkové konáre.
Ostatné:
SWG bude zdrama pre zúčastnených a pracujúcich, nocľah je možný v spacákoch priamo na súradniciach parkingu, rovnako nás tam čaká aj ochutnávka výsledku viníc a pod.
Nocľah vo vlastnom spacáku a parking u Arpiho v dome je zdarma.
Ubytovanie v penzióne tentokrát nezabezpečujem a nepreplácam.
Pracovať budeme na Veľkom kopci podľa potreby, ale určite sa uvidíme od súradníc.
Iné info podľa potreby priebežne cez Announcement log.