Šachta František
Šachta sa začala hĺbiť v roku 1803. Jej ústie bolo v nadmorskej výške 501,3 m a jej najnižší hĺbkový dosah bol 60,7 m pod hladinou mora. Hlavným zámerom hĺbenia šachty bolo sprístupnenie a dobývanie blízkej zlato-striebornej žily Grüner. V minulosti to bola najvýchodnejšia ťažená štruktúra celého banskoštiavnického ložiska. Na hĺbkový dosah šachty malo vplyv razenie dedičnej štôlne cisára Jozefa II. (po I. svetovej vojne premenovaná na Voznickú dedičnú štôlňu). V roku 1866 dosiahla šachta úroveň dedičnej štôlne a o rok neskôr aj prepojenie s týmto veľkolepým banským dielom ústiacim do rieky Hron.
Po I. svetovej vojne sa šachta prehĺbila o 50 m a dosiahla IV. hĺbkový obzor. Tam sa nafáral prameň termálnej vody s teplotou 48 – 50 ºC. Pracovné podmienky v hlbokých častiach šachty a na príslušných obzoroch boli pre vysokú teplotu (až 42 ºC) a vysokú vlhkosť veľmi náročné. V roku 1927 sa začala v areáli šachty František výstavba novej flotačnej úpravne, ktorá mala spracovávať najmä polymetalické rudy (olovo, zinok, meď). Úpravňa bola daná do prevádzky 1. augusta 1930 čo rozhodlo, že šachta sa stala centrálnou šachtou rajónu. Ťažba sa na šachte ukončila v roku 1975, kedy ju nahradila Nová šachta na Šobove.
Je potrebné si priniesť vlastné pero!
Prajeme príjemný odlov!