Do Bojnic pozýva mnoho zaujímavostí, ktoré sa o svoje prvenstvo doslova bijú. Ale stálou a jednoznačnou dominantou a pýchou mesta je Bojnický zámok. Bez neho by Bojnice neboli Bojnicami.
Tu je stručný popis histórie:
12. - 13. storočie
Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku nachádzajúcom sa na tomto mieste, siahajú až do začiatku 12 storočia.Prvá písomná zmienka o hrade sa nachádza v listine zoborského opátstva z roku 1113. Pôvodne to bol drevený hrad a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol postavený z kamena ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321.
14. - 15. storočie
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa hrad stal kráľovským majetkom a tak niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia patril hrad Gilethovcom pánom z Jelšavy a Noffryovcom. Práve Noffryovci sa zapríčnili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie. Po ich vymretí prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvína, nemanželského syna Mateja Korvína. Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny údajne diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu.
16. storočie
Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
17. - 19. storočie
Ked rod Turzovcov vymrel, zámok sa dostal späť majetkom kráľa. V roku 1644 ho cisár Ferdinand III. daroval rodine Pálfiovcov, ktorý ho v druhej polovici 17. storočia prestavali do barokoveho štýlu.Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil posledný majiteľ Ján Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku v negotickom štýle. Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Až do svojej smrti v roku 1908 sa osobne zúčastňoval prestavby zámku, no jej dokončenia sa už nedožil.
20. storočie
V roku 1945 po skončení 2. svetovej vojny bol Bojnický zámok zoštátnený. O pät rokov neskôr 9.mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. 42 rokov po smrti Jána Pálfiho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.
Súčasnosť
Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.
KEŠKA NEOBSAHUJE PERO / THERE IS NO PEN IN THE CACHE
Doplň si Bojnický zámok vo svojich geopuzzle:
