Nachádzaš sa na jednom z najkrajších dunajských ostrovov. Očarujúca mozaika lúk, pasienkov, mokradí a prirodzených lužných lesov, ktoré sú v okolí Dunaja sú už veľmi vzácne. Citlivá starostlivosť o územie vytvára útočisko pre mnohé vzácne rastliny a živočíchy.
Miláššik, prevediem ťa bažinou...
A ty mi pomožešš:
- vyrúbať
- vysekať
- preniesť
- odstrániť
nálety, korene a všetko nepotrebné, LEBO
kolmé riečne brehy a štrkové pláže sú typickým znakom zdravých riek.
Cieleným odstránením brehového opevnenia obnovíme prirodzenú riečnu dynamiku.
Tým vznikajú aj kolmé riečne brehy
- dôležité hniezdisko BREHULE HNEDEJ A RYBÁRIKA RIEČNEHO.
Práve úprava brehu pre hniezdiska bude našou prioritou. Iná práca na ostrove po dohode na mieste.
Cooper ti zabezpečí:
- mačety, rýle, lopaty, hrable, sekerky, pracovné rukavice a pracujúcim eventové SWG zdarma.br>
Ty si zabezpeč:
- pevnú obuv, dlhé nohavice, jedlo, plavky (ak sa chceš osviežiť v Dunaji), hodia sa aj gumáky (práca z vody)
Makať začíname v NEDEĽU,
18.10.2019 od 09:59 minimálne do 12:02, a to aj v prípade slabého dažďa s výnimkou silného vetra a búrky. Cieľ je dokončiť stanovený úsek.
Event na Veľkolélskom ostrove sa koná vďaka spolupráci: Simon Cooper za OZ Permoníci a BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie.
Brehuľa hnedá (Riparia riparia)
Lastovičkovitý vták menší ako vrabec. Obýva Severnú Ameriku a Euráziu. V Európe obýva nepravidelne celý kontinent. Hniezdna populácia brehulí na Slovensku bola v roku 2002 odhadovaná na 10 000-20 000 párov. Obýva väčšiu časť Slovenska od nížin až po širšie údolia Karpát (do 700 m nadmorskej výšky).
Jej rozšírenie je však ostrovčekovité, viazané na otvorenú krajinu s výskytom vhodných miest na hniezdenie – strmých hlinitopiesočných stien.
Rybárik riečny:
Veľkolésky ostrov
Súčasťou ostrova je náučný chodník s infopanelmi - trasu je možné prejsť pešo, na loďke, na bicykli. V lokalite je možné člnkovanie, rybárčenie, birdwatching. Je možné pozorovať vodné živočíchy, vtáctvo, okúpať sa v Dunaji. Dominantami ostrova sú majestátne 300-400 ročné duby.
Miestni tu chovali kravy, kone, ovce, pestovali obilie a kukuricu. Samotný ostrov bol prístupný len cez brod, preto bol vhodným a bezpečným pasienkom pre domáce zvieratá. V čase povodní, keď sa ostrov neraz ocitol takmer celý pod vodou, poskytovali štvornohým obyvateľom útočiská lúky na pevnine v okolí dediny. Vlhké lúky a pasienky, ktoré sa u nás dali v minulosti nájsť na nížinách v okolí všetkých väčších riek, boli veľmi rozšírené, pretože svojou úrodnosťou dokázali uživiť stáda domácich zvierat po celý rok. Neustály prísun úrodného bahna z Dunaja zabezpečoval rýchly rast trávy a širokolistých bylín.
Pravidelné spásanie a kosenie sa zároveň postarali o malebný trávnatý ráz krajiny so vzácnou faunou a flórou. Veľkolélsky ostrov dnes predstavuje unikátnu mozaiku lesných, mokraďných a trávnatých biotopov. Lužný les – tvrdý, jaseňovo-brestovo-dubový ale aj mäkký, vŕbovo-topoľový, pokrýva takmer polovicu ostrova. Pre svoju dnes už ojedinelú zachovalosť bola časť veľkolélskych lesov s pralesným charakterom vyhlásená v roku 1974 za prírodnú rezerváciu.
Typickou črtou ostrova sú tzv. hlavové vŕby. Po mnohých rokoch zanedbávania sa znovu začali systematicky obnovovať a ošetrovať. Pravidelné orezávanie konárov v niekoľkoročných intervaloch za účelom získania paliva tak vytvára typické „bútľavé vŕby pri potoku“. Ich narušená kôra a práchnivejúce dutiny sú domovom mnohých druhov vzácnych chrobákov a vtákov. Po zanechaní pravidelnej starostlivosti sa však pod váhou konárov lámu a rozpadajú. Krajinársku hodnotu ostrovu pridávajú aj staré solitérne duby uprostred lúk. Okrem toho, že sú sami osebe biotopom pre viacero druhov hmyzu, a hniezdiace vtáky, sú takisto bohatým zdrojom žaluďov, ktoré sa využívajú pre výsadbu nových sadeníc na ďalšiu obnovu lužných lesov v Podunajsku.
V spolupráci s miestnymi farmármi sa vďaka projektu LIFE nasťahovalo na ostrov stádo dobytka. Títo, oddávna prirodzení obyvatelia dunajských mokrých lúk a pasienkov, dostali za úlohu zabezpečiť postupné vypásanie plôch zarastených bodľačím, nepôvodnou zlatobyľou a náletom inváznych drevín. Menej prístupné plochy a pichľavé kroviny sú zasa starosťou početného stáda oviec a kôz. Medzi bežnými hospodárskymi plemenami nechýbajú ani tradičné fajty z maďarskej pusty, sivé rohaté kravy (szürke marha), čierne racka ovečky s dlhými zakrútenými rohami a pôvodné slovenské plemeno koní – huculy.
Zdroj: broz.sk
Použité zdroje: broz.sk, vtaky.sk, Simon Cooper
PS: Upozorňujem, že T4,5 je na niektorých miestach oprávnený terén. Si v strmom kamenistom a piesočnatom svahu nad Dunajom a dobrovoľníci aj v Dunaji. Pevná, ideálne nepremokavá obuv nutná!