Dolný Moštenec je od roku 1979 mestskou časťou mesta Považská Bystrica.
Jeho katastrálne územie leží v Podmanínskej pahorkatine,
krajinnom podcelku Považského podolia. Má značne odlesnený pahorkatinový
povrch s plochými chrbtami a močaristými dolinami. Dominantami územia
sú vrchy Stráň (471,5 m.n.m.) na juhovýchode, Skalica (463,2 m.n.m.)
na juhozápade, Žadovec (457,5 m.n.m.) na východe a Prašnice na severe.
Že okolie obce bolo osídlené už oddávna svedčí viacero archeologických
nálezov. Významným archeologickým náleziskom je skalné bradlo Skalica.
Podľa drobných i väčších črepov nájdených v týchto miestach sa usudzuje,
že tu existovalo sídlisko už v neskorej dobe kamennej (eneolite).
Nachádzalo sa tu opevnené hradisko, resp. hrádok, ktorý bol umiestnený
na skalnom hrebeni, chránený mohutným valom. Badateľné prepálenie násypu
poukazuje na to, že sídlo zaniklo násilne. Ústna tradícia hovorí
o osade Kobyla, ktorá sa vraj na tomto mieste nachádzala.
V lesíku zvanom Prieseka, neďaleko od Skalíc sa nachádza slovanské
pohrebisko (mohylník) s viacerými mohylnými navŕšeniami. V tejto oblasti
sa uskutočnilo viacero archeologických prieskumov. Napríklad v dokumente
vydanom Považským múzeom v Žiline po tom, ako sa tu uskutočnili
arch. prieskumy roku 1961 sa píše:
„V lese vašeho chotára sa cca 200 metrov od brál na Skaliciach
nachádza skupina staroslovienskych hrobov, pravdepodobne z doby
veľkomoravskej. Je to veľmi vzácna pamiatka pre objasnenie dejín
našeho kraja, lebo pochádzajú z doby, z ktorej sa v našom kraji
nezachovali nijaké knihy alebo iné písané pamiatky. V hroboch
sa nachádzajú materiálne bezcenné pamiatky (črepy hrncov, uhlíky,
zhrdzavené železné zlomky drobných úžitkových predmetov), z ktorých
sa ale dá určiť doba vzniku hrobov.“ Územie obce bolo teda osídlené
slovanským etnikom už dávno pred najstaršou písomnou zmienkou o obci.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1397.
Bola to listina vystavená uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským
pre Mikuláša, brata Ctibora z Beckova. Podľa nej dostal Mikuláš do držby
hrad Košeca i hradné panstvo.
Medzi lokalitami patriacimi k hradu sa spomínajú i oba Moštence
(Dolný a Horný) ako „possessio Mosenech et alter Mosenech“
(čiže doslovne držba Moštenec i druhý Moštenec).
V 15. storočí teda obec patrila hradnému panstvu Košeca.
Neskôr, roku 1506, sa jej majiteľmi stali Rožonovci, ktorí protizákonne
obsadili hrad v Košeci. Onedlho sa hrad dostal do rúk Petröciovcov,
Dolný Moštenec však naďalej ostal v držbe Rožonovcov.
Okolo roku 1580 sa stáva Dolný Moštenec zemianskou obcou.
ku keške:
Krátkodobo môže jedno auto parkovať priamo pri kríži, na príjazdovej
ceste k regulačnej stanici plynu.
Parkovať sa dá aj pri tabuli "Víta vás ..." (parking 2)