1. Hrabala, hrabala,
čerta s keškou vihrabala,
od veľkího žiaľu
hrabľe dolámala...
2. Keď sme kešky orali,
volky nám išli pomaly.
Milá tam seno hrabala
a na mňa sladko volala.
Kráčajte volky pomaly,
by sme kešky zorali.
Až si vás večer napojím,
potom s Aničkou postojím.
3. Keť som išla kešky hrabať na lúčku,
stratila som z mojho prsta obrúčku,
obrúčku peknú, novú zo zlata,
kto ju nájďe, ňemiňie ho otplata.
Plaví holup na chodňíček prilietov,
a ten si ju v zobáčiku odňiesov,
choť ti za ňím, máš ti krídla ako on,
možeš si ju ešťe dostať napokon.
4. Hrabaj, dzifče, hrabaj to źeľene śeno
i ja bi hrabala, ňemam nakośeno.
Muj mili v doline a ja na bučiňe,
volam ho po meňe, či śe ozve, či ňe.
Ozivaj śe hlaśe po hure, po ľeśe,
ozdaj śe milemu do ucha doňeśe.
Ket śe ňedoňeśe choľem śe dovľeče,
na to rubaňisko dze zlamal kośisko.
5. V zahrade, na sade drobný dižť padá.
Anča kešky hrabala, mamka na ňu zvolala.
Poď Anička domov, máš tu kešera.
Ja kešera nescem, ja ho neľubim.
Kešer chodzi z motorom, ľubi dzivky za šorom.
Ja šoféra nescem, ja ho neľubim.
V zahrade, na sade drobný dižť padá.
Anča kešky hrabala, mamka na ňu zvolala.
Poď Anička domov, máš tu pekára.
Ja pekára nescem, ja ho neľubim.
Pekár peče tvardé rožky, dáva dzivkom medzi nožky.
Ja pekára nescem, ja ho neľubim.
Juch.