Certova skala
Kedysi davno, v casoch rozvinutej fantazie, zili na zemi okrem ludi aj vselijake ine stvorenia a svet vyzeral uplne inak. Tam, kde teraz stoja mohutne skalne brala, boli kedysi siroke roviny, v dolinach, kde sa stretavaju rieky, lezali hlboke moria a vsetko naokolo obkolesovali huste lesy.
V lesoch sa to len tak hemzilo skriatkami, vilami, permonikmi, a inymi tajomnymi bytostami. Jazeram a rybnikom panovali vodnici, takze sa im clovek radsej vyhybal, aby ho nebodaj daktory pod hladinu nestiahol. A boli tu aj certi. Ti boli vsade, kde sa ludske bytosti nachadzali, lebo verili, ze sa im obcas postasti dakeho marnotratneho cloviecika na daky ten gros nalakat, ci na nejaku lotrovinu nahovorit. Vsetky bytosti si tu nasli svoje miesto. Zvierata a rastliny sa dokazali medzi sebou rozpravat, a aj skaly vedeli obcas prehovorit, ked sa im zachcelo.
A v tychto casoch bol na kopce nad Banskou Bystricou vyslany aj jeden mlady certik, ktoreho ulohou bolo hladat ludi s temnou dusou a priniest ich k certovskemu sudu do podzemia. Aby nemusel kdekade nocovat, postavil si on ukryt nad jednym mensim bralom nedaleko slnecnej cesty, kadial sa ludia casto prechadzali a z obdalec cakal na tu spravnu hriesnu dusu.
Lenze v nasom kraji sa v tych casoch len dobri ludia k sebe mali a zlych medzi seba nepustali. A tak sa certik pred ludmi uz ani neskryval, a oni sa ho prestali bat, a zobrali ho za svojho. Mnohokrat spolu snim podebatovali, aby mu cakanie skratili. Z rozpravania vedeli tito ludkovia, aku on ma splnit ulohu, a tak mu z casu nacas niekto nieco priniesol, aby mu skratil dlhu chvilu. Ktosi priniesol daku maskrtku, ktosi prikryvku aby mu nebolo v noci zima. No a veci, ktore nepotreboval, alebo si ich cenil, si dobre ukryl. Takto ubehlo vela casu a pretieklo vela vody v riekach a certik Kremnik marne cakal, a cakal, a cakal...
Nuz a jedneho dna, na zaciatku obdobia dazdov, sa vytvorila nad zemou jedna mohutna burka s mrakmi ciernymi ako noc, ktora trvala hadam aj cely mesiac a po nej nastala na zemi nova doba.
Pomenili sa cele kontinenty, vela bytosti sa niekam vytratilo, zvieratka stratili rec, a na konci tejto burky sa s rachotom zatvorili aj vsetky brany do podzemia. Kazdy cert ci certik, co sa nestihol v tomto case pod zem vratit a na zemi ostal, sa na skalu premenil. Nebolo ich mnoho, ale kde tu sa veru daka spomienka na nich najde.
Preto mozeme aj tu, nad Banskou Bystricou, najst miestecko, kde nas certik dodnes marne caka na svoje temne duse, a kde ho premena na skalu dostihla.
Hovori sa, ze skutocna temna dusa dokaze aj dnes tento kamen na certa premenit a jeho dlhociznu misiu naplnit. Tak nazri do svojho vnutra, a pokial dobro je tvojou naplnou, vydaj sa na put do blizkeho okolia, potesit telo aj dusu peknou prirodou.
K certovej skale dostanes sa takto:
Od miesta, kde ciselka navedu ta (N 48° 42.057, E 019° 04.893), najdi a nasleduj cestu Slnka. Ked ono same ta nepovedie, tak jeho znamenia ta bezpecne navedu. 4 mudre tably cestou stretnes, a nedaj sa pomylit, ked na razcestia prides. Aj ked snaha skriatkov zviest ta je velka, ta spravna cesta vzdy bude len jedna. Slnecna cesta ta zavedie az nad dedinu, kde blizko Slnka mozes si aj odpocinut, aj siroko daleko sa z vartovky pokukat, a nechat svoje srdce krasou okolia zaplesat.
Ale nezdrzuj sa mnoho, bo este nie je cesty koniec. Slnecne znamenia povedu ta aj odtialto, ver uz nie vo velku dial. Pokial spravne kroky budes davat, neraz jej stopu zazres a vedz, ze ked vedno s nou aj certov obraz v skale inej najdes, tak uz nedaleko si. Nezlakni sa temna lesa, a smelo prejdi nim, to skuska ti je pripravena, ci pokladu hodny si. Z cesty veru neschadzaj, bo nikdy nevies, ci sa na nu navratis.
A ked uz z lesa vonku vyjdes, a vartas ti skrizi smer, svojou rukou zeleznou napovie ti, kade kroky dalej ved. Ak jeho jasny pokyn dodrzis, o malu chvilu Certovu skalu na vlastne kukadla zocis.
Tak vandrovnik, tu skoncila sa tvoja put, tu, snad, spoznal si novy kut.
Ak vsak aj poklad chces najst, co tu odnedavna ukryty je, tak tvoja cesta este dalej ide. Ked zvrtnes sa, a na chodniku za chrbtom ti je skala, pred tebou vlavo miesto je, kde koliba predtym stala. Popod nu skryva sa nenapadna cesticka. Opatrne po nej prejdi, bo pod tebou bralko lezi. Po chvilocke cesticka nekonci sa, lenz popod to bralo zakruti sa.
No a tu pristav sa, hoc chodnik uzky, bo to poklad klanat sa ti nuti. Nazri popod dielo masivne odveke, a potes svoje srdce keserske.
Cache je typu letterbox, cize obsahuje okrem standardnych veci aj peciatku, ktora nie je na vymenu. Vdaka za porozumenie.
Listing v1.8, Cache #1, Logbook #1