Čas sa kráti a už zanedlho sa rozlúčime so starým rokom a privítame jeho mladšieho súrodenca. V tomto období väčšinou bilancujeme a hodnotíme uplynulých 365 dní, zároveň sa však tešíme na tradičné silvestrovské a novoročné oslavy.
Historicky prvé oslavy nového roku zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 pred naším letopočtom, kde ho vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti a Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár, v ktorom rímsky panovník ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na Silvestra.
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb.
Noc, ktorá predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napr., že čo sa v tú noc bude snívať, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov.
Zdroj: Redakcia magazínu Najmama, Gabriela Sekerková