Prvý most sa začal v Púchove stavať v roku 1891. Bola to významná stavba pre rozvoj celého mesta a okolitých obcí. Ak sa pozrieme na dielo z technologického hľadiska, jednalo sa o železný most s konštrukciou piatich oblúkov. S mostom sa však nespájajú iba pozitívne momenty v dejinách mesta. Koncom roka 1918 sa stal svedkom pokusu o rabovanie mesta. Obyvatelia Marikovskej doliny vyplienili všetko, čo im prišlo do cesty. Zastavili sa až pred Dohňanmi. V Púchove vyrabovali 42 rodín a dokonca zabili manželku jedného obchodníka. V krčme u Nathana vraj alkohol tiekol doslova potokom, dvaja českí robotníci sa v ňom utopili. Púchovčania si preto vytvorili Národnú gardu, ktorá stála na strategických vstupoch do mesta. Koncom spomínaného roka 1918 sa rozhodli vyrabovať mesto aj obyvatelia Horných Kočkoviec. Most však obsadila Národná garda a výstrelmi týchto ľudí zahnala. Následne v roku 1926 boli Horné Kočkovce aj vďaka mostu, ktorý ich spájal, pričlenené k Púchovu. Tento krok sa stretol s veľkým odporom Kočkovských obyvateľov.
Pôvodný most vydržal necelých 54 rokov. Pred koncom druhej svetovej vojny ho 30. apríla 1945 vyhodili do vzduchu spolu so železničným mostom odchádzajúce nemecké vojská. Absenciu mosta a teda aj akejkoľvek možnosti obrany majetku od Púchova využili opäť obyvatelia Horných Kočkoviec a vyrabovali sklad v tehelni. To sa už blížili vojská Sovietskej, Rumunskej a Československej armády, ktoré región oslobodili. Most bol veľmi dôležitý pre obnovu a rozvoj vojnou zničeného mesta a priľahlých obcí. Preto 14. mája začali vojaci Červenej armády v spolupráci s obyvateľmi stavať provizórny drevený most cez Váh. Ten bol čoskoro hotový a mohla sa začať povojnová obnova. O rok neskôr sa Váh vylial z koryta, strhol most a zasiahol celé mesto. Množstvo domov bolo zničených. Kvôli tejto katastrofe bol v tom istom roku bol postavený konečne nový železný most .
Za ďalšie 2 mosty pri Púchove môžeme považovať vodné diela na Váhu. Prvé z nich, a teda aj najstaršie na Slovensku je VD Dolné Kočkovce – Ladce, ktoré sa stavalo v rozmedzí rokov 1932 – 1936. Neďaleko bol v roku 1937 slávnostne otvorený nový železničný most cez Váh, ktorý bol súčasťou výstavby železnice generála M. R. Štefánika. Druhým „vodopriehradným“ mostom bolo VD Nosice alebo Priehrada mládeže. Keďže výstavba tejto priehrady bola naplánovaná na nerovnorodom podloží a mohlo by tak dôjsť k jej neskoršiemu prelomeniu, musela byť posunutá o cca 70 metrov dole po prúde Váhu. Tu bol však umiestnený spomínaný železničný most. Kvôli výstavbe priehrady musel byť most demontovaný, a teda v konečnom dôsledku preložená celá železničná dráha medzi Púchovom a Považskou Bystricou, ktorá dnes vedie údolím Váhu pri brehoch priehrady bez použitia väčšej mostovej konštrukcie. Ešte dnes je možno vidieť vo vode pod Priehradou mládeže časť piliera tohto žel. mosta. Priehrada mládeže bola postavená tak, aby po nej mohli bez problémov prechádzať ľudia i autá, čo sa využilo aj na prelome tisícročí, kedy bola osobná doprava, z vtedy rekonštruovaného Púchovského mosta, presmerovaná cez túto stavbu.
Most v Púchove bol od roku 1946 jediným cestným mostom, slúžiacim na prepravu medzi oboma brehmi Váhu. V čase výstavby diaľničného privádzača Beluša – Púchov v rokoch 2002 – 2005 k nemu pribudol zatiaľ posledný nový most, ktorý je jeho súčasťou.
Zdroj textu: Pavol Makyna, upravené
Zdroj obrázkov: puchovodedicstvo.sk, upravené
