Vršatské hradné bralo netreba nijako zvlášť predstavovať. Jedna z povestí vám rozpovie príbeh týkajúci sa tejto skaly, ktorá sa za dávnych čias volala úplne inak. Po vylúštení pomerne ľahkej hádanky sa môžete vybrať poobzerať si toto skalné bralo z novej perspektívy. V logoch nepopisujte finálnu lokalitu ani prevedenie kešky, nech to ostane ako prekvapenie pre ďalších.
Za uhorského kráľa Ondreja II. žil v Pruskom veľmi bohatý zemepán Tihamér so svojou manželkou, ktorá sa volala Elvíra. Mali dve deti, chlapec sa volal Belko (Béla) a dievča Ilka. Okolo krásneho kaštieľa sa rozprestierala záhrada, kde vo veľkej klietke chovali na reťazi uviazaného leva.
Keď Ondrej II. podnikol výpravu do Sv. Zeme, šiel s ním aj pruštiansky zemepán Tihamér. Keď sa ale Tihamér po dlhšom čase nevracal domov, jeho manželka v pomyslení, že jej manžel zahynul, zomrela od žiaľu. Siroty zostali za istý čas samy v opatere správcu, kastelána. Keď sa otec dozvedel o tejto smutnej udalosti dlho rozmýšľal, čo má urobiť. Až konečne sa rozhodol, že požiada svojho dobrého priateľa Marka z Dubrovníka, aby siroty vzal k sebe a vychovával ich zatiaľ kým sa on zo Sv. Zeme nevráti. Avšak ustarostený otec svoje deti viac neuvidel, lebo padol na bojisku.
Marko vychovával jemu zverené deti len krátky čas. Keď sa dozvedel o smrti svojho priateľa, pri príležitosti jednej obchodnej cesty vzal so sebou siroty, doviedol ich do Pruského a odovzdal ich Kolomanovi Elödfymu, ktorý bol blízkym príbuzným ich nebohého otca. Manželka Elödfyho macošsky zachádzala s deťmi, týrala ich len preto, aby čím skôr zomreli, aby sa ona takto ľahko zmocnila ich majetku. Konečne prišla na diabolskú myšlienku. Zobrala sa a išla ku klietke, kde bol lev uviazaný, uvoľnila reťaz v domnienke, že keď deti prídu do záhrady na prechádzku a zastavia sa pri klietke, lev sa rozzúri a deti roztrhá.
Sotva vyčkala druhý deň, aby sa išla pozrieť, kde klietka stála, aby sa na vlastné oči presvedčila o osude detí. Ale aké bolo jej prekvapenie, keď sa blížila ku klietke! Lev skočil na ňu a bol by ju aj roztrhal, keby ju nebol jej manžel vyslobodil šípom z pazúrov rozzúreného leva. Zranené zviera utieklo do hôr a dlhé časy ohrozovalo celé okolie. Lev našiel skrýšu v dutine jednej strmej skaly na Vršatci.
Na tejto skale postavil Belko nedobytný hrad, ktorý odtiaľto dostal pomenovanie Oroszlánkö (Levia skala), nemecky Löwenstein. Tu býval stále cez celý život a zomrel ako trenčiansky župan vo vysokom pokročilom veku.