Vršatský černokňažník Mystery Cache

Medzi dedinami Pruské a Červený Kameň bola kedysi dedina Zadiel. Žili v nej tí najchudobnejší, väčšinou iba staré vdovy, ktoré neúprosný čas zmenil na ohnuté a nevládne starenky. Väčšinou každá z nich chovala kozičku, aby od nej bolo aspoň trochu mlieka. Richtári obidvoch dedín starenkám nebránili, aby si svoje kozy popásli aj na obecných medziach, a to od osady až po hrebene vršatských hôr.

Pravidelne, od rána sa starenky pohybovali so svojimi rohatými živiteľkami hore k Zvonovej, ku Košariskám a z pastvy kozy zháňali až pred večerom. Dlhé chvíle si staré ženy krátili zberom jahôd, malín, čučoriedok, ale keď boli už unavené, sadli si do kruhu a rozprávali sa. Až raz ktorási z nich opáčila:

Vtedy sa dala stará Luščelka do rozprávania. Vraj tá tajomná víla sa volá Rozina, kedysi bola bohatou grófkou, ktorá bývala na tajomnom hrade kdesi v Bielych Karpatoch. Grófka Rozina bola krutá žena. Keď na ňu prišla nuda z dlhej chvíle, dala do svojich komnát priviesť mladé služobné a začala ich pre nič za nič biť a týrať. Raz takto utýrala mladú dievčinu, jednu zo svojich komorných. Vtedy k nej prišli rodičia nešťastnice a prekliali ju. Potom išli za samotným kráľom a ten odsúdil Rozinu na žalár v skalách neďaleko Vršatca. V jednej z jaskýň ju zamurovali traja murári a jeden z nich, ktorý sa vyznal v kúzlach, vraj ženu takto zaklial: „Tu skap, striga a nemaj pokoja ani po smrti!“ Kliatba sa naplnila, lebo Rozina sa o niekoľko rokov začala objavovať na skalných bradlách, tam kde to volajú Na Chmelovej, a mátožila vo dne i v noci. Cez deň sa zjavovala ľuďom na pravé poludnie a lákala ich do skál. V noci vedela prísť až do dvorov gazdov a lákala dievčatá do skál potriasajúc pred nimi košíkom dukátov.

Beda bolo tej, ktorá sa na vábne zlato ulakomila. Už sa zo skál nikdy nevrátila. Jedna zo žien Luščelku prerušila: „Preboha, suseda, nestraš nás, lebo je akurát poludnie!“ Len čo to riekla, zjavila sa pri starenkách akási žena. Chvíľu postávala pri studničke na Zvonovej a potom sa ozvala: „Chceli by ste, aby vaše kozy lepšie dojili. Ale to vám z biedy nepomôže. Ak nemáte strach, poďte so mnou a ja vám ukážem takú kôpku zlata, akú ste ešte nikdy nevideli!“ Najskôr sa zdvihla najodvážnejšia Luščelka, za ňou Strečková, Hýlová a napokon všetky. Vraj, pôjdu sa na poklad pozrieť.

Tie starenky nemali ani potuchy, aké bludisko v skalách neďaleko Vršatca je. Stará víla Rozina ich viedla vpred, o chvíľu ani nevedeli kde sú. Až napokon zastali pred skalnou dierou. Keď sa opovážili vojsť do nej, pocítili, že stúpajú po peniazoch. Bolo ich tam toľko ako drobného kamenia. Stará víla riekla: „Môžete si nabrať zlata ktorá koľko chcete. A bude po vašej biede! Musíte mi však sľúbiť, že mi sem prilákate toho murára, čo ma preklial. Žije ešte v Tuchyni. A ja by som sa chcela s ním porozprávať, však on vie o čom. Nebojte sa, pôjde, keď mu ukážete, aké ste bohaté a kde ste k peniazom prišli.“ Keď si babky nazbierali trochu zlatých peniažkov a šťastlivo sa vymotali zo skalného bludiska, pojali svoje kozy za motúzy a stúpali domov, do Zadiela.

Na druhý deň zašli za tým murárom do Tuchyne a ukazujúc mu svoje dukáty vraveli: „Len choď, majster, do skál, čaká ťa tam veľké šťastie!“ Lenže on im odvetil: „Hlupane staré! A či ste nepomysleli nato, čo by ma tam stihlo? Veď tá žena je striga Rozina, ktorú som kedysi zamuroval do jaskyne. Kuje pomstu a chce sa mi oplatiť za kliatbu. Len tam choďte a povedzte jej, že mňa sa tak ľahko nedočká. Zaslúži si trpieť naveky!“ Stúpali starenky s kozami na pašu, ale veselo im nebolo. Tušili, že ich víla Rozina privíta hnevom. A naozaj, Rozina sa zjavila, len čo zvonce v dedinách odbili dvanástu na poludnie. Nahnevane sa spýtala: „Kde máte toho murára?!“ Luščelka šepla: „Nechcel prísť. A vraj nikdy sa ho nedočkáš a máš trpieť naveky.“

Vtedy sa víla zamračila a hoci bola obloha jasná, zrazu sa zamračilo a zahrmeli hromy. Potom sa rozpútalo vetrisko a búrka. Rozina začala mrmlať akési kliatby a starým ženám začali tuhnúť údy. Netrvalo dlho a stali sa z nich kamenné stĺpy, ktoré tam zrazu vrástli do zeme, ako by tam boli odjakživa. I kozy sa zrazu schytili a rozbehli sa, ale nie domov do osady, ale ku skalám. Ako nejaké kamzíky vyskočili na príkre bradlá a zrástli sa so skalami. Potom sa stratila i zlá víla Rozina a vtedy i búrka prestala. Ej, krútili gazdovia i valasi hlavami, keď si všimli, že z nenazdania vyrástli pri Vršatci také podivné skaliská a že súčasne sa stratilo aj všetkých dvanásť starých žien.

Iba ten murár z Tuchyne vedel svoje a ten aj ľuďom pošepol, čo sa mohlo stať. Odvtedy sa začalo tým dvanástim skalám hovoriť Babky a tým skameneným kozám Kozie hlavy. Kto si dobre všimne, naozaj uvidí skalné výčnelky, podobné kozím tváram. A kto nemá strach a pobudne medzi skalami do poludnia, môže postretnúť aj zlú vílu, ktorá vraj iba tak z rozmaru, už obdarovala viacerých zlatými peniazmi, len aby do skál poslali murára z Tuchyne. Dlhé roky sa víla pod skalami zjavovala a možno, že sa zjavuje i dnes.

ISBN: 490460301810306