Klimatická charakteristika
Teplota vzduchu
Jedná sa o najdôležitejší klimatický činiteľ určujúci ráz kraja, preto sa dôkladne sleduje a teplotné pomery Slovenska boli zhodnotené už za existencie Uhorska. Teplotné pomery každého miesta na Zemi určuje hlavne jeho zemepisná poloha, nadmorská výška a orgrafické pomery. Teplota vzduchu vplýva na fyziologické procesy živočíchov aj rastlín. Keď sú nízke teploty, nastáva obdobie pokoja a neaktivity a naopak, keď sú vysoké teploty, nastáva aktívne obdobie, napríklad dozrievanie semien u rastlín (Petrovič, 1972).
Klíma v okrese Považská Bystrica je horská i kotlinová s malou inverziou teplôt. Sledovaný interval rozsahu teplôt v posledných rokoch je -20 – 30ºC. U nás v poslednej dobe sledujeme rýchly nástup jari s pomerne vysokými teplotami a neskoré ukončenie leta s okamžitým teplotným poklesom. Ročný chod gradientov je odlišný, maximálne poklesy pripadajú na vegetačné obdobie a najnižší pokles na zimné mesiace (Petrovič, 1972).
Zrážky
Pri vytváraní rázu kraja sú druhý najdôležitejší činiteľ a časovo a priestorovo sú ešte premenlivejšie ako teplota vzduchu. Na povrch Zeme sa dostávajú atmosferické zrážky, čo sú kondenzačné produkty vodných pár. Keď sa nachádzajú na predmetoch alebo na zemskom povrchu, označujeme ich ako horizontálne zrážky, napríklad šedý mráz, inoväť, námraza a rosa. Ako vertikálne zrážky sa označujú tie, ktoré padajú z oblakov, napríklad dážď, sneženie, dážď so snehom, zamrznutý dážď, mrholenie, krúpy a podobne (Petrovič, 1972).
Zrážky sú merané zrážkomerom na meteorologických staniciach. Počet zamračených dní na skúmanom území je 120-150 a dní so snehovou prikrývkou je 60-80 ročne. Najviac zrážok je v mesiacoch jún až august s hodnotami 79 až 94 mm (Považská Bystrica, 2009). Priemerný úhrn vodných zrážok je 700 – 950 mm (Gálik a kol., 1998).
Oblačnosť
V našej oblasti má denný chod oblačnosti dva režimy – statický a dynamický. Pri dynamickom režime vznikajú výstupné prúdy a nimi vyvolané kopovité oblaky. Výstupné prúdy sú spôsobené ohriatím spodnej vrstvy vzduchu slnečným žiarením, preto môžeme pozorovať maximum oblačností v popoludňajších hodinách a minimum v ranných. Pri statickom režime prevláda vrstevnatá oblačnosť vyvolaná zosilneným vyžarovaním. Za svitu slnka sa ohriatím vzduchu čiastočne rozpúšťa a veľká oblačnosť sa vytvára k ránu (Petrovič, 1972). Do roka je tu asi 50 jasných dní a 25 – 30 daždivých a tiež sa tu objavuje mierna inverzia (Vavrík, Vavríková a kol., 1985).
Zdroj: GALOVIČOVÁ, M., 2010. Diverzita flóry v južnej časti okresu Považská Bystrica: magisterská práca. Nitra: UKF, 2010. 83 s.