O tragédii v osade Mladoňov v obci Lazy pod Makytou sa toho v historiografii nepopísalo mnoho. Väčšina literatúry ju spomenie iba jednou alebo dvoma vetami. Výnimkou je azda útla kniha Emílie Šipulovej – “Dedinôčka moja rodná”, ktorá zažila krvavé udalosti ako trinásťročné dievča. No mnohé interpretované výpovede tých, ktorí prežili, si v knihe odporujú a môžu zavádzať. Podobne sú na tom aj napr. niektoré nepresné údaje priamo v Archíve SNP v Banskej Bystrici. A čo sa vlastne stalo? Začiatkom októbra 1944 sa v oblasti Myjavy a Starej Turej sformovala 2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina z miestnych partizánov a výsadkárov zo Sovietskeho zväzu, vysadených skôr pri martinských Žabokrekoch. Po niekoľkých akciách tejto skupiny, ako napríklad nahádzanie granátov do školy v Myjave, kde spali Nemci, bola postupne vytláčaná cez Biele Karpaty smerom na sever k Javorníkom. Pri Lysej pod Makytou utrpela partizánska jednotka ťažké straty v bojoch s nemeckými jednotkami a jej zvyšky sa rozpŕchli. Skupina partizánov unavená po boji a úteku, ktorú tvorilo asi 200 – 300 mužov vošla v noci z 28. na 29. október 1944 do osady Mladoňov v dnešnej obci Lazy pod Makytou. Ozbrojení sebavedomí partizáni vošli do domov miestnych obyvateľov, ktorí im vo veľkom strachu dali najesť. Následne sa uložili priamo u nich, ale i v okolitých hospodárskych stavbách a dvoroch, k spánku. Nie je pravdou, ako uvádza najmä marxistická literatúra a E. Šipulová, že im obyvatelia Mladoňova už skôr pomáhali a mali s nimi dobré vzťahy. Naopak, veľmi sa obávali toho, čo partizánska prítomnosť v osade môže v tom čase priniesť, keďže bolo známe, že akákoľvek pomoc týmto ozbrojencom sa môže skončiť smrťou na popravisku. Na základe informácií o presunoch partizánov na území Slovenskej republiky od miestneho konfidenta sa presúvali z Protektorátu Čechy a Morava príslušníci SD (Sicherheitdienst) z obce Horní Lideč v okrese Vsetín. Cez Lazy pod Makytou sa na dvoch autobusoch a troch osobných autách prepravili o 5.15 hod. k osade Mladoňov. Cez ňu malo asi 100 Nemcov podľa nariadenia nemeckého veliteľa prejsť potichu husím krokom k osade Bučovec na rozhraní Lazov a Marikovskej doliny, kde sa partizáni mali nachádzať. Nemecké vojenské jednotky netušili, že partizáni sa už presunuli do nižšie položeného Mladoňova. Prvé výstrely prinútili jednotky SD k ústupu, no partizáni sa dali na útek smerom k Bučovcu. Pri úteku za sebou zanechali guľomet, vysielačku, 11 vojenských a žandárskych pušiek, ktoré za sebou zahadzovali v dvoroch a ich nález Nemcami naplnil aj tie najhoršie obavy obyvateľov. Zbrane poslúžili nemeckým vojenským jednotkám ako dôkaz pomoci domácich obyvateľov Mladoňova partizánom a nepomohlo ani vysvetľovanie. Na mieste zavraždili 14 miestnych mužov, dve ženy a jedného asi zraneného partizána. Po svojom návrate do Protektorátu Čechy a Morava sa Nemci chválili krvavým oblečením, nakradnutými potravinami, hydinou a dobytkom pred kolegami. Všetky obete boli napriek zákazu pochované do hrobu na cintoríne vedľa kostola v obci Lazy pod Makytou. Po masovej vražde jednotkami SD je potrebné zodpovednosť pripísať aj partizánom 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorí napriek početnej prevahe utiekli a takýmto nezmyselným spôsobom zatiahli nevinných ľudí do svojej činnosti. Paradoxom je azda fakt, že dodnes sa konajú spomienkové udalosti a kladú vence pri pamätníku s podobou partizána, ktorý bol v roku 1952 postavený pri vstupe do osady Mladoňov.
Mgr. Pavol Makyna, PhD. Ústav pamäti národa
Slávnostný príhovor starostu obce Lazy pod Makytou zo dňa 26 októbra 2014 pri príležitosti sedemdesiateho výročia krvavých udalostí.
O tejto udalosti toho nebolo popísaného mnoho, čo je vzhľadom na význam a závažnosť tejto udalosti prekvapujúce, a treba povedať, že i to čo bolo napísané bolo často poznačené dobou, kedy tieto príspevky vznikali, či už to bolo pred rokom 1989, alebo rovnako i po ňom. Možno povedať, že najautentickejším prameňom opisujúcim vtedajšie udalosti je dielko Emílie Šipulovej Dedinôčka moja rodná, v ktorom podstatnú časť venuje opisu samotných udalostí tzv. Krvavého rána v Mladoňove dňa 29.10.1944. Túto časť neskôr republikovala aj v dielku 50 rokov za katedrou. Autentickosť tohto diela je práve v tom, že rozpráva o udalostiach toho rána nie ústami autora, ale ústami priamych účastníkov tragédie. Toto dielko sa však sústreďuje len na samotný popis udalostí a nemá ambíciu vsadiť ho aj do súvisiaceho historického deja udalostí, ktorý bol ich príčinou. Nevenuje sa úlohou a činnosťou 2. partizánskej brigády J.V. Stalina, ani organizáciou a činnosťou nemeckých fašistických jednotiek, ktoré tu partizánov onoho rána prepadli, ba ani samotným podnetom k tejto akcii. Diel, ktoré sa o to pokúsili je minimum a aj tie možno z dnešného pohľadu len ťažko hodnotiť ako objektívne. Mnoho z histórie Lazov pod Makytou ostáva ešte neodkryté. Keď sme v lete odhaľovali pamätnú tabuľu obetiam prvej svetovej vojny z obce, bolo konštatované, že ešte veľa z tejto doby je potrebné objasniť, doskúmať. Keď sme si pred dvomi týždňami pripomínali 180-te výročie príchodu Kokešovcov na Lazy, tiež sme konštatovali že je na tomto poli ešte veľa práce pre historikov. A v prípade Mladoňovskej tagédie je to rovnako. A samotný výskum a dielo by si žiadali odpovede na otázky samotného vedenia partizánskej vojny a jej aspekty spoločenské, morálne i právne, pretože i tu sa názory mnohých autorov zásadne líšia a tie sa potom premietajú do hodnotenia konkrétnych udalostí. Na základe zhromaždených údajov môžeme uviesť niektoré základné údaje, majúce priamy vplyv na udalosti Mladoňovskej tragédie: 15.-16.09.1944 –je vysadený zo Sovietskeho zväzu pri Žabokrekoch výsadok Stalin II., 02.10.1944 – skupina sa spojila s partizánskou skupinou Miloša Uhra, 06.10.1944 – vzniká 2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina, spojením miestných partizánskych skupín ktoré sa v priestore Myjavy a Starej Turej podriadili štábu podplukovníka Iliu Daniloviča Dibrova, nadriadeným stupňom bol Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku 09.10.1944 – vznik brigády potvrdil Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia, Štáb sídli v obci Hlavina pod Javorinov, 11-12.10.1944 – partizáni pod velením Miloša Uhra prepadli nemeckú jednotku v Starej Turej, 13.10.1944 – pri prieskume možnosti na prechod cez Moravu bol smrteľne zranený veliteľ pplk. I. D. Dibrov, veliteľom brigády sa stáva Brunovský a náčelníkom štábu Grigorij Lošakov, po 20.10.1944 – brigáda opúšťa Javorinu a presúva sa k Púchovu a Žiline, Dňa 28.10.1944 prichádza okolo 2. hodiny ráno brigáda do osady Mladoňov po tom ako prakticky denno-denne zvádzala boje s fašistickými jednotkami, kde si chce oddýchnuť a usušiť sa. Pravdepodobne na základe zrady konfidenta vojaci nemeckej vojenskej spravodajskej služby SD z Horného Lidča prichádzajú k osade Mladoňov, kde vytvárajú rojnicu a prepadávajú oddychujúcich partizánov, ktorí ustupujú do hôr. Pri prepade partizáni v osade stratili troch partizánov a vysielačku. V osade ostávajú jej obyvatelia napospas besneniu nemeckých vrahov. Je povraždených celkom 16 jej obyvateľov a 13 domov ľahlo popolom. Nemecké straty nie sú známe. Následne nemeckí vojaci ešte dohľadávajú prípadných partizánov a zbrane po okolitých domoch a osadách, ale našťastie sa im už nepodarilo nič z toho nájsť a tak z osady odchádzajú obťažkaní jedlom, hydinou a inou vojnovou korisťou. Na konci októbra sú jednotky 2. partizánskej brigády rozptýlené a pôsobia oddelene, neskôr štáb sa rozptýlene skupiny brigády pokúsil spojiť. Toľko len stručný historický rámec udalostí. Bližšie informácie o tom čo bezprostredne predchádzalo samotnej akcii „Mladoňov“ od pravdepodobného udania pobytu partizánov v Mladoňove až po jej vykonanie nie sú známe, resp. sú nepresné a nejasné, navyše ich komplikuje aj prítomnosť jednotiek Poľného žandárstva z Púchova, ktorí mali nahlásenú prítomnosť partizánov v osade Bučovec a osadou Mladoňov prechádzali práve v čase, keď už osada Mladoňov horela a vraždy boli práve vykonané. Vzhľadom na odstup času bude zistenie celej pravdy veľmi ťažké, až nemožné. Ale som presvedčený o tom, že je potrebné sa o to pokúsiť, alebo aspoň zhromaždiť objektívne všetky dostupné informácie pre čo najucelenejší pohľad na všetky historické okolnosti a priebeh tragédie. Vážení prítomní Toľko k historickým aspektom udalosti v Mladoňove pred 70-timi rokmi. Napriek všetkému uvedenému je nepochybné, že tu došlo k tragédii keď obyčajní ľudia (lebo aj nemeckí vojaci boli v podstate len obyčajní ľudia) vraždili obyčajných ľudí. A to len pod zvrátenou ideológiou nadľudí, ktorí sú silnejší ako tí druhí a chcú si tých slabších podmaniť, zotročiť. Do istej miery a aj v inej podobe sú tieto snahy prítomné i dnes a medzi nami keď silnejší bije slabšieho, bohatší zdiera chudobnejšieho, mladý a zdravý utláča starých a chorých, úspešný neúspešných. Nedovoľme, aby sa tieto choré prejavy šírili našou spoločnosťou. V mene všetkých, ktorí povstali proti nemeckému fašizmu a ktorí v tomto boji položili svoje životy, povstaňme i my proti všetkým prejavom zneužívania sily a moci všetkými prostriedkami, ktoré nám naša demokratické zriadenie poskytuje.Ďakujem.”.
JUDr. Ján Mičic .
Ku cache: Cache je malá tuba,ktorá obsahuje všetko potrebné na zalogovanie.
