Záhorská nížina
Záhorská nížina je okrajovou časťou Viedenskej panvy. Na základe geologického vývoja je možné rozdeliť Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu. Borská nížina vznikla medzi Alpami a Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výplň tvoria neogénne sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväčšiu časť povrchu pokrývajú viate piesky.
Záhorská nížina je na severe ohraničená Myjavskou pahorkatinou, na východe Malými Karpatami, na severozápade Dolnomoravským úvalom a na juhozápade tokom rieky Moravy od nížin Viedenskej kotliny v Rakúsku.
Záhorská nížina má veľmi pestrý reliéf. Západná a južná časť je prevažne rovinatá, smerom na sever a na východ sa jej vzhľad približuje pahorkatine.
Orografické začlenenie
Alpsko–himalájska sústava - podsústava Panónska panva – provincia Západopanónska panva – subprovincia Viedenská kotlina – oblasť Záhorská nížina – celok Borská nížina a celok Chvojnícka pahorkatina
Geomorfológia
Geomorfologicky možno Záhorskú nížinu rozdeliť do niekoľkých oblastí: poriečna niva, pleistocénne terasy rieky Moravy a Myjavy, centrálna oblasť Bór.
Geologická stavba
Po ústupe mora na konci pliocénu zostali na tomto území ílovité sedimenty tvoriace základnú zložku nepriepustného neogénneho podložia. Tieto sedimenty vystupujú na povrch len miestami. Väčšinou sú prekryté štvrtohornými uloženinami – štrkovými nánosmi rieky Moravy a jej prítokov. Vyviatim riečnych sedimentov vznikli na nížine prevažne kremenné eolické piesky tvoriace duny a pokrovy.
Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podieľajú hlavne sedimenty z obdobia holocenu - nivné sedimenty a splachy / piesčitohlinité sedimenty / a z obdobia plaistocénu - reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / , riečnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence.
Tieto treťohorné a štvrtohorné útvary môžeme rozčleniť ešte na niekoľko častí a to:
a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek
b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciálu, tvorené zo štrkov a piesčitých štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Veľkých Levár, Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi Suchohradom a Vysokou pri Morave.
c/ fluviálno-mokraďové sedimenty - z obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišťa, pozdĺž potoka Malina, až po ústie rieky Moravy.
d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piesčitohlinitými sedimentami. Zaberajú územie pozdĺž rieky Moravy menšie úseky pozdĺž potoka Malina.
e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené najmä hlinami a piesčitými štrkmi.
Viate piesky
Nerastné suroviny
Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody. Značný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník, Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Ťažba stavebného kameňa sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky / zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvrtk a Lozorno sa doposial' priemyselne nevyužívajú. Na územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vyťažených ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu počas celého roka. Uvedený spôsob uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných geologických pomerov vyťažených starých ložísk.
Náučný chodník Nivou Moravy Devín - Moravský Sv. Ján
Záhorskou nížinou vedie aj náučný chodník Nivou Moravy. Svojou dĺžkou 80km je najdlhším na Slovensku. Tiahne sa od Devína po Moravský Sv.Ján a pozostáva z 39 trojjazyčných tabúľ.