AM 14 - Zahorska nizina EarthCache

Záhorská nížina je okrajovou časťou Viedenskej panvy. Na základe geologického vývoja je možné rozdeliť Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu. Borská nížina vznikla medzi Alpami a Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výplň tvoria neogénne sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväčšiu časť povrchu pokrývajú viate piesky.

Záhorská nížina je na severe ohraničená Myjavskou pahorkatinou, na východe Malými Karpatami, na severozápade Dolnomoravským úvalom a na juhozápade tokom rieky Moravy od nížin Viedenskej kotliny v Rakúsku.
Záhorská nížina má veľmi pestrý reliéf. Západná a južná časť je prevažne rovinatá, smerom na sever a na východ sa jej vzhľad približuje pahorkatine.

Alpsko–himalájska sústava - podsústava Panónska panva – provincia Západopanónska panva – subprovincia Viedenská kotlina – oblasť Záhorská nížina – celok Borská nížina a celok Chvojnícka pahorkatina

Geomorfologicky možno Záhorskú nížinu rozdeliť do niekoľkých oblastí: poriečna niva, pleistocénne terasy rieky Moravy a Myjavy, centrálna oblasť Bór.

Geologická stavba

Po ústupe mora na konci pliocénu zostali na tomto území ílovité sedimenty tvoriace základnú zložku nepriepustného neogénneho podložia. Tieto sedimenty vystupujú na povrch len miestami. Väčšinou sú prekryté štvrtohornými uloženinami – štrkovými nánosmi rieky Moravy a jej prítokov. Vyviatim riečnych sedimentov vznikli na nížine prevažne kremenné eolické piesky tvoriace duny a pokrovy.

Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podieľajú hlavne sedimenty z obdobia holocenu - nivné sedimenty a splachy / piesčitohlinité sedimenty / a z obdobia plaistocénu - reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / , riečnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence.

Tieto treťohorné a štvrtohorné útvary môžeme rozčleniť ešte na niekoľko častí a to:
a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek
b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciálu, tvorené zo štrkov a piesčitých štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Veľkých Levár, Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi Suchohradom a Vysokou pri Morave.
c/ fluviálno-mokraďové sedimenty - z obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišťa, pozdĺž potoka Malina, až po ústie rieky Moravy.
d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piesčitohlinitými sedimentami. Zaberajú územie pozdĺž rieky Moravy menšie úseky pozdĺž potoka Malina.
e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené najmä hlinami a piesčitými štrkmi.

Viate piesky

Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody. Značný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník, Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Ťažba stavebného kameňa sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky / zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvrtk a Lozorno sa doposial' priemyselne nevyužívajú. Na územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vyťažených ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu počas celého roka. Uvedený spôsob uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných geologických pomerov vyťažených starých ložísk.

Záhorskou nížinou vedie aj náučný chodník Nivou Moravy. Svojou dĺžkou 80km je najdlhším na Slovensku. Tiahne sa od Devína po Moravský Sv.Ján a pozostáva z 39 trojjazyčných tabúľ.

The Záhorie lowland is a peripheral part of the Vienna Basin. With regard to the geological development it can be divided to the Borská Lowland and the Chvojnica Upland. The Borská lowland formed between the Alps and the Carpathians Mountains by the vertical decline of the Earth crust during neogene and quaternary. It is filled with neogene sediments which raise to surface only seldom in islets. The largest part of the surface is covered with drifting sand.

The Záhorie lowland is bounded on the north by the Myjavská Upland, to the east by the Small Carpathians, to the northwest by the Lowermoravian valley and the south-west by the Morava river from the Vienna Basin lowlands in Austria. The Záhorie lowland has a very varied relief. Western and southern parts are predominantly flat, while to the north and to the east its appearance changes to upland.

Alps-Himalaya System - sub-system Pannonian Basin – province West Pannonian Basin – sub-province Vienna Basin – area Záhorie Lowland – unit Borská lowland and unit Chvojnica Upland

Geomorphologically the Záhorie lowland can be divided into several areas: river flood plain, the Pleistocene terraces of the river Morava and Myjava, central area Bór.

Geological basement

After the retreat of the sea at the end of the Pleistocene clay sediments remained in this area creating the base ingredient of impermeable neogene basement. These clay sediments outcrop to the surface only sporadically. Most clay sediments are covered with quaternary sediments - gravel deposits of the Morava river and its tributaries. Quartz aeolian sands dunes in lowland were formed by wind drifting of river sediments.

The Záhorie is geologically formed mainly by the Holocene sediments - alluvia sediments and runoffs, sand loam sediments, and the Pleistocene period - aeolian forms - drifting sand and sand dunes, river forms - fluvial sand clay terraces of non-specific age. From the neogene period are represented mainly clay, marl, sand, gravel and limestone.

These Tertiary and Quaternary formations can be divided into several parts:
a/ Drifting sand - from period Wurm glaciation and the Holocene , in area south of Malacky
b/ fluvial sediments - from period of Riss glaciation, created of gravel and sand gravel. Occur in vicinity of Malacky, Gajary, Male and Velke Levare, Studienka, Plavecky Štvrtok, Láb, Zohor, and between Suchohrad and Vysoka pri Morave.
c/ fluvial wetland sediments - from period of the Holocene. Occupy a continuous area south of Kostolište, along the stream Malina, to the mouth of the River Morava.
d/ fluvial flood plains sediments - from period of the Holocene. Represented by sandy loam sediments. Occupy territory along the Morava river and smaller sections along the stream Malina.
e/ proluvial sediments - Situated on the foothills of the Little Carpathians. They consist mainly of clay and sandy gravel.

Drifting sands

Among the non-renewable resources are the most important deposits of natural gas, crude oil and gasoline in areas Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoka pri Morave, Studienka and Zavod accompanying by the thermal waters. Great importance for the construction industry also have deposits of gravel in areas Vysoka pri Morave and Malé Leváre. In the village Rohožník, Pernek and Borinka are high quality limestone deposits, which are used for the production of building materials, especially in the village Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Stone quarrying takes place in quarries in Sološnica and Plavecký Peter. Drifting sand / casting sand / in Plavecký Štvrtok and Lozorno are industrially not utilized so far. In the municipalities of Láb and Gajary in depleted underground storages there are built crude oil reservoirs of imported natural gas. Stored natural gas is used to compensate the consumption inequalities of natural gas during the year. This method of storage of natural gas appears to be most advantageous for exploitation of the depleted old deposits.

Throught the Záhorie lowlands leads nature trail the Morava river flood plains. With its length of 80 km is the longest in Slovakia. It stretches from Devin to Moravsky sv. Jan and consists of 39 trilingual information tables.