Banská Štiavnica je krajina plná tajchov - čo sú umelé nádrže, vytvárané od polovice 18. storočia. Zachytávajú dažďovú vodu a vodné jarky a istého času ich silu využívali priam humorným spôsobom. Táto zachytená voda paradoxne slúžila na pohon čerpacích zariadení, ktoré z baní vodu vyčerpávali. Celý tento systém začal fungovať na patent Jozefa Karola Hella, v spolupráci so staviteľom Samuelom Mikovínim, Vodostĺpcový stroj. Jeho myšlienka pomáhala pri odčerpávaní baní aj za Veľkou mlákou, pri zatopení bane v Arizone; dokonca celý princíp využili aj v Pennsylvánií pri ťažení ropy z veľkej hĺbky.
Teplopotocký tajch ale dnes už na mapách nenájdete - svoj zmysel stratil po vybudovaní tajchu Rozgrund. "Podľa polohy je však zrejmé , že Teplopotocký tajšík slúžil pre potreby niektorého z ťažiarov v hornej časti Vyhnianskej doliny – Vindišlajtne alebo bohatých baní v Bankách – Šittrisbergu/Hofferštôlni , kde sa dobývali drahokovové rudy," informuje o tom jeden blog.
Teplopotocký tajch sa v dostupnej literatúre prvý krát spomína až v roku 1632 v súvislosti s jeho obnovou, je teda staršieho dáta a patrí medzi tajchy budované pred maximálnou konjunktúrou stavby nádrží v prvej polovičke 18 storočia.
Keď by ste mali záujem si o stratených tajchoch prečítať viac, môžete tak spraviť tu. Pramene: Blog a kniha Banskoštiavnické tajchy.