Tatárska lúka
SK:
Veru zvláštny je názov tejto lúky. O Tatároch pod Sitnom historické správy nič nehovoria. Iba povesti:
Vraj sa utáborili na lúke, odhodlaní vyhladovať ľudí, ktorí sa pred nimi uchýlili na vrchol neďalekého Sitna. Dlhé roky obrancovia hradiska úspešne odolávali veľkej presile, no po siedmych
rokoch
už takmer umierali od hladu - zjedli všetko čo mali. Potom však z poslednej múky upiekli koláč veľký ako koleso a hodili ho z hradieb medzi nepriateľov. Tatári, mysliac si, že zásoby v pevnosti sú také veliké, že obrancovia ich takto môžu rozhadzovať, nechali sa oklamať a odtiahli spod Sitna preč.
Andrej Kmeť, známy slovenský vedec-samouk, povesti príliš neveril. Vo svojich rozpravách napísal: "Podivnô, že z tej strany dobíjali Sitno, kde od prírody najpevnejšie, takže o tom možno pochybovať".
Tatárska lúka má však aj svoj
historický rozmer.
V nie tak dávnych dobách, v čase, keď Andrej Kmeť pôsobil práve v okolí Sitna, na Tatárskej lúke vykopal dve popolnice a množstvo črepov, ktoré napovedajú, že v minulosti tu bolo popolnicové pohrebisko patriace pohanskému chrámu, sídliacemu na vrchole Sitna. Kmeťov predpoklad potvrdili aj moderné archeologické výskumy - na Sitne žili Kelti i Slovania. Neďaleké hradisko poskytlo množstvo vykopaných dôkazov z dôb, kedy bolo Sitno v ich područí.
A súčasnosť?
Tatárska lúka vypĺňa sedlo medzi bájnym Sitnom a nenápadným Petrovým vrchom. Krásna horská lúka na jar zakvitne bohatou kvetenou, ktorá sa v lete rozrastie do mohutného trávnatého koberca, na jeseň zasa začne hrať neskutočnými farbami. V zime tichučko oddychuje, zahalená do hrubej snehovej periny. Žiaľ, dnes už pomaly zarastá náletovými drevinami a jej pravidelné ručné kosenie sa stalo minulosťou. Vyzerá to tak, že o pár desaťročí ju okolitý les úplne pohltí.
Vedú ňou dva turistické chodníky - modrý a zelený, ktoré sa v jej východnom cípe spájajú.
Idúc po zelenej značke uvidíte, že približne v strede lúky je pohľad na vrcholové sitnianske bralá najkrajší.
Pokračujúc ďalej modrým turistickým chodníkom, kľukatiacim sa najprv lesom, potom
po schodisku, popod skalné steny a veže, bezpečne vystúpite na vrchol legendárneho Sitna. Za posledným schodom vpravo je vyhliadka, z ktorej je nádherný výhľad späť na Tatársku lúku.
Keď svoju túru načasujete tak, aby ste uvideli
západ Slnka, určite na toto divadlo do konca života nezabudnete!
Skrýša
Je schovaná len pár metrov od modrého turistického chodníka na mieste, kde budete mať určite kľud. V čase, keď nie je snehová pokrývka ju nájdete bez akýchkoľvek problémov. V prípade snehu môže byť hľadanie sťažené, ale nie beznádejné.
Tartar meadow
EN:
The name of this meadow is strange. Historical sources don't
say anything about Tartars below Sitno. There are only legends:
They say Tartars were encamped on the meadow below Sitno besieging and starving out people who resorted to hide in a fort on the summit of Sitno. The defenders resisted the overwhelming force of the enemy for years, but it was just a matter of time before they run out of food. Ultimately they used the last stocks of flour to bake a huge pie and threw it down from the battlements to the besieging enemies. After that Tartars told themselves that stockpiles of the fort must be so huge the defenders could hold out for years and it's not worth to besiege them anymore. Thus they left.
Andrej Kmeť, a well-known self-taught scientist of the 19th century, didn't think much of this legend. In his works he wrote: "It's strange they Tartars besieged Sitno from the most difficult side, thus it's doubtful it ever happened."
But that doesn't mean Tartar meadow doesn't have its own interesting history. In 19th century, Andrej Kmeť uncovered two intact ancient urns and many urn shards. They hinted there was a pagan burial site here. Kmeť's findings were confirmed by modern archaeological excavations - Both Celtic and Slavic tribes lived on Sitno in the past.
And the present day?
Tartar meadow is filling the space between Sitno and inconspicuous Peter's hill. It is covered by overwhelming number of flowers during the spring which gradually turn into a grassy slope as the summer comes. In the autumn it's full of vibrant colours and in the winter it's silently resting under the cover of white snow. Unfortunately, in the last couple of years it's being slowly grown-over by aerochoric woods. It's likely the surrounding forest will completely consume it in a couple of decades.
There are two tourist trails winding through the meadow
(marked green and blue). They join together in the eastern edge of
the meadow.
When you follow the blue trail for a while you will reach
the summit of Sitno. Just after you reach the last staircase leading
to the top and head right you will get to the outlook overlooking
the Tartar meadow.
If you time it right and arrive just before the dusk you will be rewarded by a sight to behold.
The cache
Is hidden just a couple of meters off the blue trail
where you surely won't be disturbed. You will have no trouble
finding it when there's no snow; if there is it might be more
challenging, but not impossible.
EN preklad:
daneus
Foto: owner & internet:
RomanF,
pallino
História listingu:
25.07.2015 - verzia 1 (založenie kešky)
08.01.2016 - verzia 2 (oprava drobnej chyby v texte)
21.04.2021 - verzia 3 (doplnený anglický preklad, nový logbook ... 935)
06.06.2021 - verzia 4 (oprava počítadla návštev)
06.08.2023 - verzia 5 (zosúladenie textu a skutočnosti - schody)
