Osada Čemice bola zatopená pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. Ako vyzerala sa môžeme dozvedieť z malieb prof. Ladislava Čemického akademického maliara, národného umelca, vysokoškolského profesora, rodáka z Čemíc.
Ladislav Čemický bol pôvodom zo starej zemianskej rodiny v Liptove. Narodil sa 24. marca 1909 v Čemiciach.
„Už tým, že sa človek narodí, je v ňom mnohé dané, čo ho určuje na celý život a čoho sa tak ľahko nezbaví. A dôležité je aj to, kde uzrie svetlo sveta, na čom spočinú jeho prvé vnímavé pohľady, kde vyrastá. Osobne som mal to šťastie, že som sa narodil na jednom z vari najkrajších miest na svete, uprostred Liptova, hýriaceho zeleňou pasienok, s mäkkou pažiťou, tlmiacou kroky a tichom, prerývaným iba spevom vtákov a cengotom spiežovcov. V kraji zo všetkých strán obkolesenom horami, pozvoľna sa dvíhajúcimi z roviny, ktoré akoby ho chránili pred nepohodou. Vyrástol som tu s pocitom nesmiernej slobody, aký mi život nikdy viacej nedal, na nekonečných lúkach a pastvinách, bez znalosti bázne a strachu. Čemice neboli nikdy dedinou, nebol tu nikdy ani farár, ani notár, a záujem štátu o tento kút zeme sa prejavoval iba tým, že vysielal tam exekútorov z Mikuláša,“ povedal o svojom rodisku Ladislav Čemický.
Rod Čemických patril k najstarším liptovským zemianskym rodom. Mnohí predkovia Ladislava Čemického mali umelecké sklony. Ján Čemický písal na konci 18. storočia slovenské satirické verše, sestra starej mamy L. Čemického, Anna Zmeškalová, bola známou maliarkou. V rodnom dome L. Čemického sa uchovali kópie Tiziana a iných slávnych majstrov. A starý otec Anny Zmeškalovej, Mikuláš Zmeškal, bol súčasníkom a priateľom Beethovena.
Ľudovú školu absolvoval Ladislav Čemický v Liptovskom Mikuláši. Začal študovať na gymnáziu M. M. Hodžu, ale maturoval na gymnáziu v Budapešti, kde začal študovať na vysokej ekonomickej škole. Po roku prestúpil na Akadémiu výtvarných umení. Počas štúdií absolvoval tajnú marxistickú školu a mal prvú samostatnú výstavu v Župnom dome v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení Akadémie v roku 1934 sa vrátil do Čemíc. Často z nich však odchádzal na študijné pobyty do zahraničia. Najdlhšie bol v Paríži, kde sa v roku 1937 zúčastnil na prvomájovej manifestácii francúzskych robotníkov. V tom istom roku sa stal členom komunistickej strany. Od roku 1938 žil v Bratislave. V období slovenského štátu tam usporiadal niekoľko výstav, ktoré mali protivojnový obsah.
Ladislav Čemický bol členom umeleckej skupiny Generácia 1909, ktorú tvorili poprední umelci narodení približne v tom roku.
V roku 1944 sa oženil s Ľudmilou Tesákovou, ktorá mu neskôr porodila dve dcéry. Vrátil sa do Čemíc, obaja sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania a skrývali partizánov. Krátko žili v Martine, potom v Bratislave. Do Čemíc chodievali v lete.
V roku 1949 sa stal Ladislav Čemický predsedom národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov, bol vymenovaný za docenta a neskôr profesora na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1965 získal titul národný a neskôr aj zaslúžilý umelec. Na dôchodku žil v Andiciach, v Pavčinej Lehote a napokon v Palúdzke v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 6. januára 2000 v domove dôchodcov v Stupave. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Andiciach.