Chrám sv. Cyrila a sv. Metoda
Redemptoristi rímskokatolícki i gréckokatolícki prišli do Stropkova v decembri 1921 a usadili sa v bývalom františkánskom kláštore, ktorý im dal do správy košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. V 1931 sa väčšina gréckokatolíckych redemptoristov presťahovala do nového kláštora v Michalovciach. V 1942 zo Stropkova definitívne odišiel aj posledný gréckokatolícky otec a v Stropkove zostali len rímskokatolícki redemptoristi. Gréckokatolícki veriaci sa však s takýmto stavom neuspokojili. Chceli mať v Stropkove svojho kňaza i svoj chrám.
Myšlienka postaviť v Stropkove chrám pre gréckokatolíkov teda siaha až do čias druhej svetovej vojny. Vtedy veriaci, len aby gréckokatolícki redemptoristi zo Stropkova neodišli, boli ochotní robiť zbierky a postaviť nový chrám. Vtedy to z rôznych príčin nebolo možné, hoc aj preto, že zúrila vojna a vyhliadky do budúcnosti boli neisté. Idea sa naplnila až po druhej svetovej vojne. Z veľkej časti aj preto, že v marci 1946 bola zriadená Michalovská viceprovincia redemptoristov. K jej zriadeniu museli mať gréckokatolícki redemptoristi aspoň tri miesta – kláštory, kde by pôsobili, preto sa jej členovia vrátili do Stropkova. Nevrátili sa však do bývalého farantiškánskeho kláštora, ale našli si nové miesto, ktoré kúpili od Samuela Schwartza, spolu s menším domom a začali budovu cerkvi. Sv. liturgie slúžili najprv v prenajatých priestoroch „u Maguta“ a neskôr „u Štoka“, a nakoniec vo Schwartzovom dome, až do času, keď si nevybudovali vlastný chrám. Bývalý františkánsky kláštor rímskokatolícki redemptoristi vrátili košickému biskupovi a natrvalo zo Stropkova odišli.
Posviacka základného kameňa chrámu, ktorý mal byť zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a zároveň mal byť aj pamätníkom hrdinov padlých v druhej svetovej vojne, sa konala 5. júla 1947 a bol na nej aj o. Dominik Metod Trčka, už ako protoihumen. Zásluhu na výstavbe chrámu mali tak redemptoristi ako aj veriaci, a to nielen z okolia Stropkova, ale aj z ČSR, ba dokonca i zo zahraničia. Výstavbu chrámu podporil aj vtedajší pápež a taktiež prešovskí vladykovia Pavol a Vasiľ, ktorí ho zároveň aj posvätili 4. septembra 1949.
Ďalšie osudy chrámu neboli príliš pokojné, pretože pol roka po jeho posviacke, 13. apríla 1950, boli redemptoristi zo Stropkova násilím vyvezení do internácie a chrám sa stal „vlastníctvom“ pravoslávnej cirkvi, ktorá ho samostatne užívala až do 10. júna 1968, kedy si ho gréckokatolíci zobrali dramatickým spôsobom znova späť. Takýto stav trval len do apríla 1970. Vtedy totiž ONV vo Svidníku úradne chrám zatvoril a tým prinútil gréckokatolíckych redemptoristov uzavrieť zmluvu s pravoslánou cirkvou o spoločnom užívaní chrámu. Stalo sa tak 14. októbra 1970. Podpísanie „dohody“ medzi veriacich oboch cirkví neprinieslo pokoj, ale práve naopak. Stále sa totiž našiel sporný bod, ktorý sa stal pretextom k tomu, aby nebola dodržiavaná celá dohoda tak z jednej ako aj z druhej strany. Nepomohli ani tlaky z MsNV, ONV, KNV či dokonca z Ministerstva kultúry. Takýto stav trval prakticky až do roku 1990.
V máji 1990 redemptoristi uznali „dohodu“ o spoločnom užívaní chrámu sv. Cyrila a Metoda s pravoslávnou cirkvou za neplatnú a vyzvali ju, aby si našla nové priestory. Táto ale na výzvy nereagovala, preto boli gréckokatolíci nútení vysťahovať veci pravoslávnych z chrámu, najprv do jednej zo sakristií a neskôr na faru, kde im ešte dočasne dovolili slúžiť bohoslužby. Takto sa chrám sv. Cyrila a Metoda ocitol znova v rukách jeho pôvodného vlastníka – gréckokatolíckych redemptoristov michalovskej vicepovincie.
Dnes redemptoristi znova môžu rozvíjať svoju duchovnú činnosť pri chráme ako správcovia farnosti, ktorá pri chráme existuje. Okrem toho sa venujú práci s mládežou a deťmi, katechizácii, ale predovšetkým evanjelizácii formou misií, duchovných cvičení a obnov, ktoré sú ich prvoradým poslaním.
Pri odlove buďte opatrný !