Obec Lutila
Poloha obce
K 31.12.2008 eviduje 1311 obyvateľov, rozloha katastra je 2600 ha.
Leží na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline, 3 km severne od okresného mesta Žiar nad Hronom. Obec obklopuje pohorie Kremnické vrchy. Cez obec pretekajú 3 potoky – Slaský, Lutilský a Kopernický. Od okresného mesta Žiar nad Hronom je vzdialená 4 km.
Nadmorská výška
kostol hrča 293,86 m nad morom – zákon č. 623/2007
Najnovší zákon na prepočítavanie spotreby plynu (60/2008) – n.m.293 (Vyhl. 559/2007 – o prepočtoch)
vojaci uvádzajú 310 m nad morom
ul. Podhorská 345 m nad morom (najvyššie položená ulica v obci)
Vznik obce
Podľa záznamov obecnej kroniky, existovala osada pod názvom LUTINA, ktorá patrila Svätokrížskemu panstvu už okolo roku 1300. Rozprestierala sa za potokom popri Rapkovi až po lúky za Lutila. Prvá písomná zmienka o Obci Lutila je z roku 1491 z príležitosti vysvätenia dreveného kostolíka. Vtedy sa obec nazývala LUTINA. Ďalšia písomná zmienka je z roku 1558. Vo farskej kronike sa spomína, že obec dostala meno od slova LÚTUM čo znamená platiť. V tomto období sa nachádzala v obci škola, fara, dve kaplnky, sladovňa a mlyn.
Našu obec preslávili humanistický vzdelanci a básnici - Matúš Roškovecius, Ján Rotarides, Mikuláš Valach a ďalší.
V roku 1682 obec spustošili a vypálili Turci, po roku 1715 sa ale už spomína ako obnovená obec, ktorá mala už okolo 100 domov. V roku 1773 sa konala veľká slávnosť, lebo vtedy bola obec naposledy premenovaná a jej názov sa zachoval až po dnes pod názvom Lutila. V roku 1828 mala obec 109 domov a 744 obyvateľov.
Vyhlásenie o zrušení poddanstva v roku 1848 a vydanie Urbárskeho patentu privítali aj obyvatelia našej obce a založili urbársku spoločnosť. V roku 1908 bolo založené Potravné družstvo tzv. Konzum, ktoré dobre prosperovalo, lebo v roku 1935 zakúpilo oltár do kostola za 35 tis. korún, ktorý v roku 1984 zhorel vo farskej záhrade. Do života obce kruto zasiahla I. svetová vojna. Zo 100 mužov, ktorí bojovali za cisára pána, sa ich domov vrátilo len veľmi málo. Postihnutý bol aj kostol, lebo v roku 1917 boli zobraté zvony. V roku 1924 bolo v obci založené ochotnícke divadlo pod vedením tunajšieho učiteľa pána Mošku, ktorý v roku 1925 založil agrárnu stranu. V roku 1928 bola založená dychovka, ktorá hrávala pri všetkých slávnostiach v obci. V roku 1928 vyhorel miestny mlyn. V roku 1929 bol v obci ďalší veľký požiar, keď vyhorelo 9 domov v Kamennej ulici. V 30 rokoch svetová kríza postihla aj našu obec a 60 % obyvateľov sa vysťahovalo za prácou do zahraničia, najmä do Francii. Po roku 1931 bola do dediny zavedená elektrina a vo februári 1932 zasvietili po prvý raz pouličné elektrické lampy. V roku 1939-45 prežila obec jedno z najťažších období svojej histórie, kedy mnohí občania boli zavlečení do zajatia a už sa viacej nevrátili. Obec bola oslobodená 1. apríla 1945. V dedine nastal kľud, ľudia sa začínajú zapájať do práce, mnohí sa vrátili z cudziny domov, aby si mohli zveľaďovať svoje obydlia a majetky. Veľký rozruch spôsobila v 50–tich rokoch tzv. katolícka akcia, kedy bolo veľa našich občanov prenasledovaných a väznených za svoje náboženské presvedčenie. K ďalšiemu pobúreniu medzi občanmi došlo v roku 1957 pri tzv. dobrovoľnom združstevňovaní. V roku 1955 sa občania rozhodli, že si postavia kultúrny dom, na ktorý za pomoci koníkov a kravičiek vozili materiál. Svojou mravenčou prácou prispeli k tomu, že v roku 1959 bol už slávnostne odovzdaný a daný občanom do užívania.
Na základe požiadaviek občanov vyhlásilo Mestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom v zmysle § 11 ods. 4 písm. a/ zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení hlasovanie občanov o odlúčení obce od mesta Žiar nad Hronom, ktoré prebehlo dňa 9. 2. 1991. V samotnom hlasovaní občania rozhodli o odčlenení 79 %-ami oprávnených voličov.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení SR požiadal tedajší primátora Mesta Žiar nad Hronom Ing. Marián Futák vládu SR o odčlenenie obce Lutila od mesta Žiar nad Hronom. Vláda SR uznesením č. 109 z 19. marca 1991, schválila odčlenenie od 1. 4. 1991.
V zmysle § 58 a 51 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí sa poslancami obecného zastupiteľstva stali:
Ing. Felix Krnčok, Miroslav Šurka, Pavel Majer, Jozef Olík, Mária Mikušová, Ing. Ľudovít Kicko, Matej Hudec, Miroslav Mazúr, Stanislav Gontko, Dušan Hanzel, Jozef Fajčík, Dr. Milan Mlčal.
Kultúrne pamiatky obce
Kostol sv. Ladislava
Dominantou obce Lutila je kostol zasvätený sv. Ladislavovi, ktorý pôvodne bol postavený v gotickom slohu s renesančnou prestavbou. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1491. Ďalšou kultúrnou pamiatkou je v strede obce stĺp sv. Jána Nepomuckého z prelomu 18. a 19. storočia.
Pôvodný oltár v kostole sv. Ladislava
Madona - socha po reštaurovaní umiestnená v kostole sv. Ladislava v Lutile
„Roku 1682 dňa 28. septembra spálený bol celkom chrám lutillský podobne aj 72 domov, skrze Turkov tak, že len 72 domov, mlyn a pivovar zostal. Turkov týchto bolo kolo 4000, ktorí na pomoc Imrichovi Tökölyimu prišli a ktorí od Zvolena a z táborov Tökölianskych napádali okolie lutillské, krížske skadial odrazu 707 ľudí zajali. Tenže deň 28. septembra v Pálfitskom panstve a Majthányhovskom z Lehotky zajali vyše 500 obyvateľov, z ktorými na lutilských lúkach prenocovali, aby ich ale týmto lepšie strážiť mohli zapálili Lutillu. Mimo vyše naznačeného zhorel kostôl celý, jedine socha B.P. Márie oproti bočným dverom nedotknutá ostala, jako sa to stalo sám Pán Boh vie. Tolkoto nachodí sa naznačené od farára lutillského Marka Kútika, ktorý bol pôvodne lutilčan.“
Takto zachytil v Kronike Lutilskej dňa 16. augusta 1881 Ján Kytkay administrátor fary Lutillskej históriu vzácnej sochy Madona s dieťaťom.
Táto socha bola dlho odložená, pretože bola znehodnotená časom, ale aj módnymi trendmi tej ktorej doby. Odborníci pri pohľade na túto sochu vždy pripomínali, že je to vzácne dielo, ktoré treba zreštaurovať a uložiť na dôstojné miesto v kostole, na oči všetkých veriaci. A tak sa to aj po dlhej dobe podarilo.
Začiatkom mesiaca decembra 2008 bola prinavrátená socha Madona s dieťaťom, po vykonaných reštaurátorských prácach z ateliéru Vysokej školy výtvarných umení Bratislava, späť do kostola sv. Ladislava v Lutile. Socha bola umiestnená na podstavec v ľavej časti kostola.
Oltár sv. Jána Nepomuckého
Oltár sv. Jána Nepomuckého sa nachádza v kostole sv. Ladislava v Lutile. Jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom bol postavený v rokoch 1489 – 1491, v nasledujúcich storočiach prechádzal prestavbami. Kostol spolu s tromi oltármi vysvätil neapolský biskup Hopolyt d´ Este de Aragonia, ako to dokladá zápis v bulle zo 16. mája 1491.
Do dnešných čias sa zachoval oltár sv. Jána Nepomuckého. Pri reštaurovaní oltára došlo k objaveniu pôvodného stavu. Odhalením jeho rodového erbu bolo zistené tiež datovanie vzniku oltára rok „1757“. Je príkladom zjednodušenej formy barokového oltára, určenej pre skromnejšie vybavenie interiéru vidieckeho chrámu.
Prírodné zaujímavosti obce
Možnosť turistického vyžitia sa a spoznania niektorých prírodných zaujímavostí obce je v oblasti Lutilského lesa, kde sa nachádza turisticky značený chodník, ktorého celý okruh sa kľudnou pešou chôdzou dá absolvovať za cca 3,30 hod.. Turistický chodník sa nachádza v orografickej časti pohoria Kremnické vrchy, v jeho najnižšom pásme Jastrabská vrchovina. Chodník prechádza typickým lesným porastom tejto oblasti s prevažným zastúpením listnatých drevín ako sú dub zimný (Quercus petraea) alebo dub plstnatý (Quercus pubescens) a miestami s primiešaním niektorých druhov ihličnanov. Z ďalších zaujímavých zástupcov slovenskej flóry rastú v oblasti Lutilského lesa napríklad plavúň jedľovitý (Lycipodium selago), waldsteinia kuklíková (Waldsteinia geoides), zubačka žlaznatá (Dentaria glanduloza), alebo čučoriedka brusnica (Vaccinium vitis – edaea)- Zo zástupcov slovenskej fauny môžeme v lese pozorovať z vtáctva sokola sťahovavého (Falco peregrinus) a volavku popolavú. Z väčších cicavcov sú to hlavne líška obyčajná (Vulpes vulpes), diviačia zver (Sus scrofa), medveď hnedý (Ursus arctos) a množstvo jelenej a srnčej zvery.
Okrem toho ale tento chodník prechádza aj ďalšími prírodnými zaujímavosťami ako sú horská studnička s názvom Ždáňstudňa, jazero Slobodné a predovšetkým dominantný skalný útvar tejto oblasti Kmotrina skala – Dolná Klapa (568 m.n.m.) s prekrásnym výhľadom na celé pohorie Kremnických vrchov a vôbec na celé okolie Žiarskej kotliny aj s pohoriami Vtáčnik a Štiavnické vrchy. Celú skalu tvorí vypreparovaný limnokvarcit. Najvyšším bodom oblasti je Horná Klapa (686 m.n.m.). Celú oblasť odvodňuje jedna bystrina Jelšový potok, ktorý sa pri obci Stará Kremnička vlieva do Rudnice a Kopernický potok, ktorý sa vlieva do Lutilského potoka.
(Toľko z informácií na stránke obce Lutila: http://www.lutila.sk/)
Keška sa nenachádza priamo v obci, ale pred obcou. Nachádza sa pri "moste" cez Lutilský potok, cez ktorý prejdete, keď idete cestou do obce Lutila (zo Žiaru nad Hronom). Prosíme kešku čo najlepšie maskovať. Prajeme pekný zážitok z hľadania a odlovu kešky - geocacheri: Pútnici.
Waypointy:
R1 - zastávka autobusu prichádzajúceho do Lutily (od Žiaru nad Hronom). Na obrázku je aj rozpis odchodov. Na ďalšom obrázku je tabuľka z protiľahlej zastávky (Lutila, záhradky - Žiar nad Hronom):
R2 - "pamätník" - pravdepodobne odhalený k 500. výročiu prvej písomnej zmienky o obci Lutila:
R3 - začiatok obce:
