Zeleznicna stanica KEZMAROK II. Traditional Geocache

Snahy o výstavbu železničnej trate cez Kežmarok do Poľska boli už v polovici 60. rokov 19. storočia, ale nezrealizovali sa. Tradícia hovorí, že kežmarskí páni nechceli z “ekologických“ dôvodov (v skutočnosti nechceli predať pozemky), aby parná železnica svojím dymom zamorila okolie, a tak sa hlavná košicko-bohumínska trať postavila cez málo známu dedinu Poprad.

Takmer 20 rokov po sprevádzkovaní spomínanej železnice bola v Kežmarku r. 1888 založená akciová spoločnosť na výstavbu železnice Poprad – Kežmarok. Železničná trať bola uvedená do prevádzky v roku 1889 – 1. parný vlak na trati Poprad – Kežmarok prešiel 18. decembra 1889, v roku 1890 sa sprevádzkovala trať Kežmarok – Spišská Belá. Neskôr ( v roku 1893) bola trať predĺžená až do Podolínca, ktorá bola nadlho konečnou stanicou. Až v roku 1966 bola trať napojená cez Starú Ľubovňu do novopostavenej stanice Plaveč, čím došlo k prepojeniu na trať smerom do Prešova a do Poľska.

Súčasne so železničnou traťou bola postavená aj železničná stanica – najprv prízemná budova, neskôr nadstavaná (cache GC4R290 Zeleznicná stanica KEZMAROK I). Väčšia – reprezentatívnejšia stanica bola postavená v rokoch 1914 – 1916, na terasovom návrší za riekou Poprad asi 0,5 km bližšie k mestu. Honosná budova železničnej stanice, najmodernejšia stavba svojho druhu vo vtedajšom Hornom Uhorsku, patrila medzi najkrajšie stanice Uhorska. Je postavená v secesnom slohu, stavba je tvorená centrálnou budovou vestibulu, z ktorej vybiehajú do dvoch strán krídla ukončené vyvýšenými prístavbami. Aj dnes tvorí dominantu nad kruhovým objazdom a mnohí vodiči prichádzajúci od Popradu sa čudujú, čo je to tam na kopci za kaštieľ. Poslednou rekonštrukciou prešla v minulom desaťročí (fasáda a strecha), v súčasnosti sa dokončujú nové nástupiská. Škoda len, že kvôli pochybnej štátnej dopravnej politike a regulovanom útlme železničnej dopravy v tomto regióne dnes zíva prázdnotou. Okrem štyroch služobných bytov na prvom poschodí v bočných prístavbách funguje na stanici obmedzene len osobná a nákladná pokladňa. V noci je tu výpravca sám. Kde sú tie časy, keď mala stanica niekoľko desiatok zamestnancov, fungovala reštaurácia, bufet, čakáreň, kultúrne stredisko, úschovňa aj batožinové tranzito.