Ľahké objekty vz.37 boli najrozšírenejšími pevnostnými objektmi v ČSR. Opevnenia boli konštruované československými projektantmi podľa plánov ťažkého opevnenia. Tento typ je jeden z najdokonalejších opevnení tej doby. Pre túto pevnosť sa ujal ľudový názov "ropík". Rozdiel medzi dovtedy stavaným opevnením vz.36 bolo riešenie streľby a šírka stien. Z ľahkého opevnenia vz.37 bolo možné strieľať z bočných strán a pri vybudovaní vo dvoch sledoch bolo docielené, že sa navzájom strelecky prekrývali.
Ľahké objekty vz.37 mali rôzne modifikácie. Vznikli typy A, B, C, D, E a neskôr F, G, H, K. Najrozšírenejší bol typ A schopný viesť streľbu oboma smermi.
Objekty nesmeli byť príliš blízko seba aby sa znížila možnosť nepriateľského zásahu. Doporučená vzdialenosť bola 250-300 m. Každý objekt bol schopný strelecky nahradiť susediace objekty, tým bola zaručená nepriechodnosť nepriateľa.
Organizácia výstavby ľahkých opevnení v oblasti VII zboru-juhozápadné Slovensko.
Miestny objekt č.3 patrí medzi prvé vybudované v období 18.-20. jún 1938. Spolu s ďaľšími dvomi na miestnej hrádzi boli jedinými vystrojenými v čase mobilizácie.
