Štôlňa Rothenberg - vyšná - táto štôlňa bola vstupným banským dielom do ložiska medených rúd Červeného vrchu. Banské dielo bolo razené ručne s množstvom ďalších banských chodieb, sledujúcich zrudnenie v ktorých sa ťažila ruda. V tomto banskom diele je vidieť systém dobývania rúd, či už v malých komorách resp. úpadniciach a komínoch. Zaujímavú a precíznu ručnú prác možno vidieť pri zakládke vydobytých priestorov.
Štôlňa Rothenberg - nižná - je vo vzdialenosti cca 150 m od vyšnej štôlne smerom na sever. Tak ako horná aj táto bola vyrazená ako vstupné banské dielo do rudných zásob vrchu Rothenberg a rovnako rozfáraná. Ako v štôlni, tak aj v celom banskom diele je množstvo bočných prekopov, dobývok, komínov a úpadne razených diel za účelom ťažby medených rúd.
Vyšná a nižná štôlňa Rothenberg
Štôlne sa začali raziť začiatkom 16. storočia o čom svedčí zachovaný zápis z roku 1634, v ktorom sa uvádzajú predmetné štôlne ako aj šachta Rothenberg, ktorá sa nachádzala v blízkosti obidvoch štôlní.
Prístupová cesta ku cache nie je náročná. Autom sa dá prísť a parkovať v tesnej blízkosti kopca, pod starou haldou. Odtiaľ už pešo do kopca k vchodu. Pozri fotku "Tadial hore". Vchod je len asi 20 metrov nad úrovňou parkingu, ale kopček je strmý, kamenistý a po daždi je terén aj na 4,5 hviezdičiek. Cache je ukrytá priamo v štôlni. Pozri SPOILER. Na jej otvorenie nie sú potrebné špeciálne nástroje, ale pre istotu si zober plochý skrutkovač, alebo aspoň nôž. Ak by začal byť väčší problém s otváraním, napíš nám to prosím. V štôlni je na pár miestach troška vody, ale v pohode sa dá prejsť, alebo preskákať po kameňoch.
Ak už máš cache odlovenú môžeš ešte vyjsť na samý vrch kopca kde sú pekné skaly s nie panoramatickým, ale pekným výhľadom na Smolnícku Hutu. Pod skalami je aj ohnisko a neďaleko neho ďalší zavalený vchod do štôlne. Ak budeš ďalej pokračovať cestou k parkingu popri potoku, prídeš k malému splavu kde je tiež krásne miesto, ďalšie skaly a ak bude sezóna a šťastie tak budú aj huby a černice :-)
Cache sa NEnachádza na počiatočných súradniciach
Nájdi vchod do štôlne a použi hint a SPOILER
Nezabudnite si doniesť svetlo
Happy Caching
Baníctvo v Smolníku
Spôsoby vyhľadávania ložísk rúd boli v priebehu stáročí rôzne a menili sa s úrovňou poznania techniky. Počnúc kopaním rýh, krátkymi štôlňami, úpadnicami a šachticami, ktoré sa zakladali priamo vo výchozoch ložísk na povrch /tzv. klobúky/. Svedčia o tom zavalené zvyšky banských diel, odvaly, priehlbeniny, ťahy priepadlísk v teréne pod Spitzenbergom a na Rothenbergu. Postupom času a vývojom techniky sa ložisko začalo otvárať smerne a hĺbkovo, pretože prevažná časť ložiska bola pod úrovňou údolia. Banské práce tu zároveň plnili funkciu odvodňovacích, ťažobných a vetracích diel. Razené šachty neboli vždy zvislé, pretože v istých prípadoch sledovali úklon ložiska. Ich profily boli čo najúspornejšie /do šachtového komína sa musel vmestiť okov, resp. vrece z volskej kože, rebríky s odpočívadlami, neskôr aj odvodňovacie mechanizmy - kunsty. Zo 17. stor. sú známe mnohé prieskumné, otvárkove a ťažné diela, či už horizontálne, alebo vertikálne, z ktorých boli niektoré významné ešte aj v 20. storočí. Patrila sem šachta Alžbeta, Ertl, Fund, Baptista, Kalb, Trojičná Rothenberg, Kreutzefindung a.i. Z horizontálnych diel to boli dedičná štôlňa Karol, ktorá roku 1793 dosiahla dĺžku 1500 m, štôlne Karitas a Kalb. Smolnícke ložisko bolo ťažené v priebehu stáročí množstvom štôlní a šachiet. Pre ilustráciu možno uviesť rok 1837, kedy pri súpise baní v oblasti Smolníka sa udával následovný počet: 137 baní na Cu rudy, 70 baní na rudu plavú, 28 baní na kobalt, 20 na antimón a 350 kutacích štôlní. Rozvoj baníctva na získavanie pyritov pre chemický priemysel (kyselina sírová), ktorý začal od roku 1900 a pokračoval po 2. svetovej vojne a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Ťažba a banská činnosť bola sústredená na šachte Pech. Šachta Pech bola v rokoch 1974-78 prehĺbená z VIII na X obzor s konečnou hĺbkou 450 m od povrchu. Pre zachovanie prevádzky na ložisku sa pristupovalo k spracovávaniu aj menej hodnotných rúd. Ťažba týchto rúd však bola podmienená flotačnou úpravou suroviny. Flotačná úpravňa v Smolníku bola dobudovaná v roku 1954.
Významné roky
1280-1290 V kráľovských listinách spomínane pece na tavenie rudy.
1487 Vytvorenie združenia siedmich hornouhorských banských miest.
1641 Nájomcami Smolníckych baní boli viedenskí obchodníci Vincent a Benedict Joanelli - zohrali v baníctve Smolníka pozitívnu úlohu. Silvester Joanelli došiel do Smolníka zo Španej doliny, kde bol vedúcim baní / zastavená prevádzka v Šp. Doline/. Nájomcovia Andrej a potom Silvester Joanelli zanechali v Smolníku mnoho stavebných pamiatok a výrobných zlepšení. Všetko bolo komisionálne spísané roku 1681 / dali postaviť novú faru, pivovar, vodovod a mestskú baštu. Zaviedli banskú oferu/.
1653 Predĺžil gróf Czaky prenájom baní Silvestrovi Joanellimu na 29. rokov.
1666 Silvester Joanelli dostal do nájmu Smolník a Štós. Joanelli garantoval mestám ich práva a výsady.
1678 Navštívil Smolník vodca stavovského povstania I. Tököly.
1703 Navštívil Smolník František Rákoczy II.
1681 Ukončený prenájom smolníckych baní Joanelliovcom.
1681 Postavená banícka nemocnica.
1725 Drvenie rudy v stupách, pohon vodnými kolesami, 2 stupy a 2 premývacie zariadenia.
1745 Zriadená uhorská dvorská komora a kolégium pre baníctvo a mincovníctvo.
1725 Drvenie rudy v stupách, 2 stupy a 2 premývacie zariadenia -pohon vod. kolesami.
1747 Zriadený v Smolníku hlavný banský úrad pre spiš. gem. oblasť. Patrilo sem aj Baia Mare.
1747 Založená banícka škola.
1748 Založené Hornouhorské ťažiarstvo.
1760 Založené meštianske združenie, Banícke bratstvo - Bratská pokladňa.
1775 Dva hámre na spracovanie rafinovanej medi.
1783 Návšteva Smolníka cisárom Jozefom II. /13. júla/.
1785 Zavedená v Smolníku amalgamácia.
1809 Navštívil Smolník uhorský cisár Ferdinand.
1837 Smolník navštívil August L. Lobkovitz, prezident banských a mincových komôr z Viedne.
1850 Kolesá na vrchnú vodu poháňali čerpadlá na šachte Grosskunst a Rothenberg.
1854 Vodostĺpcový stroj podľa plánov banského správcu Jána Adrianyiho vyrobila fi Kachelman.
1856 Vodostĺpcový čerpací a dopravný stroj na šachty Alžbeta nahradený vodným ťažným kolesom.
1855 3 stupy ktoré mali 27 tĺkov.
1858 Navýšenie hrádze Úhornej - zvýšenie kapacity vody pre pohon parných strojov pre bane.
1870 Šachta Pech - parné čerpadlá 3 ks od fi Kachelman a ťaž. stroj na parný pohon fi Kachelman.
1878 Na šachte Baptista namontované rýchlobežné elektrické čerpadlo Columbus fi Kachelman.
1884 Vybudovanie úzkokoľajnej železnice Mníšek - Smolnícka Huta.
1886 namontovaný parný ťažný stroj na šachte Pech.
1893 Drviareň a triediareň pyritovej rudy- pohon parným strojom.
1896 Postavená tzv. dolná elektráreň, voda na pohon z Úhornej.
1899 Postavená horná elektráreň /Turbína/, voda na pohon z Bystrého potoka.
1900 3 vodné turbíny o výkone generátorov 143,5 kW a dve dynamá o výkone 175 kW.
1905 Výroba el. Energie parnou turbínou s generátorom 235 kW.
1989 Zánik baníctva.
zdroj: www.smolnik.tym.sk