Kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene svojou architektúrou a maliarskou výzdobou zaraďuje sa medzi stredoveké vidiecke sakrálne objekty, ktoré napriek svojej jednoduchosti patria medzi umelecké dokumenty vydávajúce presvedčivé svedectvo o stredovekej kultúre slovenského prostredia vzdialeného od významných centier politického a kultúrneho života vtedajšieho stredovekého Uhorska.
Kostol sv. Margity sa spomína v písomných dokumentoch prvý raz v roku 1332. Podľa pôdorysu a architektúry presbytéria, možno vznik kostola položiť do obdobia okolo roku 1300. Kostol je zasvätený ranno-kresťanskej svätici, sv. Margite, dcére rímskeho šľachtica, ktorú dal jej vlastný otec sťať za prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom okolo roku 307. Je patrónkou roľníkov a rodičiek. Medzi jej atribúty patria meč, koruna, kríž, drak, palma a perla.
Výstavba kostola pravdepodobne úzko súvisí so stavebnou dielňou, založenou v Kláštore pod Znievom. Kostol v Turčianskom Jasene sa od ostatných kostolov stavaných touto dielňou líši svojou architektonickou skladbou, pre ktorú je v tomto prípade charakteristické, že sa tu prelínajú stavebné tendencie dvoch historických slohov – doznievajúceho románskeho slohu a začínajúceho gotického slohu. Interiér a exteriér kostola boli pojednané farebne, podobne ako bolo zvykom v stredovekých kostoloch, najmä vidieckych na našom území.
Za nesporne najhodnotnejší maliarsky prejav interiéru kostola sa považuje stredoveká fresková výzdoba. Úplne najstaršou maliarskou vrstvou sú konsekračné kríže realizované na tenkej vrstve omietky nanesenej iba v rozmere kríža. Z predpokladaných dvanástich sú v súčasnosti odkryté dva vo svätyni kostola a jeden v lodi kostola. Najstarším figurálnym prejavom v interiéri sú maľby na prvej polovici východnej steny lode kostola z obdobia okolo roku 1350. Koncom 16. storočia prevzala kostol protestantská cirkev. V tomto období boli všetky maľby prekryté vápenným náterom.
V roku 1982 sa v objekte kostola uskutočnil archeologický výskum ako súčasť pamiatkového výskumu, zameraný na spresnenie datovania kostola. 6 ročná prestávka vo výskume zanechala negatívne stopy na odkrytej architektúre a taktiež narušila statiku objektu kostola. V roku 1988 sa uskutočnila záchranná pamiatková úprava, v rámci ktorej sa odkrytá architektúra konzervovala formou pôdorysnej názornej konštrukcie. Po roku 1990 boli uskutočnené ďalšie práce na obnove kostola: obnova staticky narušenej stavby, odstránenie renesančnej klenby, vybudovanie drevenej povaly a nových podláh, úprava historických omietok, úprava krovu a krytiny oboch striech, reštaurovanie nástenných stredovekých malieb, úprava okolia pamiatky a i. Bol prevedený podrobný archeologický prieskum, pričom nálezové okolnosti boli uložené v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
Objekt v súčasnosti slúži muzeálnym potrebám ako vysunutá muzeálna expozícia tam nachádzajúcich sa nástenných stredovekých malieb. Sprístupnený je po dohode so starostkou obce.