Na území Skenianskeho krasu, ktorý sa označuje aj ako Planina Rovne (miestny názov Ráztočianské lazy) a nachádza sa v nadmorskej výške 670 m medzi obcami Sklené, Ráztočno - Jalovec a Handlová je niekoľko jaskýň. Okrem Egrešovky sa tam nachádza zopár ďalších významnejších jaskýň - Cigánka, Jaskyňa mŕtvej líšky, Májová jaskyňa a ďalšie, ktorých dĺžka však nepresahuje 10 metrov.
Výzdoba jaskýň v Sklenianskom krase je pomerne chudobná, aj keď ojedinele sa vyskytujú nádherné stalagmity (do 40 cm), zriedkavejšie stalaktity. Dosť častým javom v jaskyniach je sedimentálna klastická výplň tvorená hlinou, pieskom až štrkovito - balvanovitým materiálom, čo dokladá aktívny znos vodnými tokmi, čoho dokladom sú aj vyvieračky.
Opis lokality: Planinu obkolesujú na východe nekrasové vrcholy Bralová skala 826 m. n. m, na západe kryštalické Horeňovo 892 m. n. m a dolomitický Veľký vrch na juhovýchode. Táto krasová oblasť pri Sklenom spadá do geomorfologického celku pohoria Žiar a do podcelku Rovne. Krasové javy sú vyvinuté vo vápencoch Krížňanského príkrovu v úzkom pruhu od obce Sklené smerom na Ráztočno, ďalšia časť v údolí Hraničného potoka aj v samostatných kryhách pri okrajovej oblasti východne od Handlovej a oblasť Tepličiek nad obcou Jalovec. Táto lokalita nad dedinkou Sklené je výnimočná z hľadiska zachovania planinového krasu s veľkým počtom závrtov na území Turčianskej kotliny resp. jej blízkeho okolia. Na zachovaných závrtoch je možné prezentovať vývoj krasu a krasových foriem.
Krasové územie má celkovú rozlohu necelých 20 km2, pričom mocnosť karbonátových hornín náchylných na krasovatenie dosahuje mocnosť do 300 metrov. Karbonátové horniny patria ku chočskému príkrovu a sú tvorené triasovými dolomitmi a gutensteinskými vápencami. V okolí sa nachádzajú horniny kryštalinika Žiaru a vulkanity kremnického stratovulkánu.
Na danom území sú zastúpené ako povrchové, tak aj podzemné krasové javy. Povrchové formy sú zastúpené hlavne krasovými závrtmi, ktoré vystupujú viac či menej v jednom rade, alebo v skupine. Závrty majú veľkosť od 5 metrov do 10 - 15 metrov s hĺbkou od 1-2 metrov po 30 metrov. V ojedinelých prípadoch prechádzajú vstupným otvorom do jaskynných priestorov. Ďalšie formy povrchového krasu sú suché údolia s občasnými tokmi s ponormi a škrapy. Podzemné formy predstavujú jaskyne a priepasti.
Ešte trosku histórie: Za prvý výskum na tomto území možno považovať výskumné geologické práce Dr. Matějku v rámci geologického mapovania mezozoika. O samotnú planinu sa zaujímali aj stavitelia železničného tunelu medzi Rematou a Skleným v rokoch 1921 - 1931. Koncom 20 - tych rokov povolávajú experta na jaskyne Jána Majku. Sondovacie práce pre vstup do podzemia Sklenianskeho krasu vykonal v roku 1954 Ján Salaj, handlovský baník pochádzajúci z Nerestnice pri Zvolene. Svoje poznatky mal údajne publikovať " v novinách". Túto informáciu nachádzame v správe Jána Majku o výskume krasu z 50 -tych rokov. Ďalšie práce boli vykonávané v rokoch 1956 - 1959 pod vedením Jarmily Vytřísalovej - Jirmarovej. Predpokladáme, že samotný popud na výskum Sklenianskeho krasu dal Ján Majko. Výsledky z tohto obdobia publikoval Anton Droppa v zborníku Československý kras č. 12 v roku 1959. V 60 -tych rokoch pôsobil v Sklenianskom krase aj známy speleoarcheológ Juraj Bárta. Nesmieme zabudnúť na neznámych členov prievidzskej jaskyniarskej skupiny pracujúcich v rokoch 1974 - 1976, avšak ich výskumné práce a poznatky z nich nám nie sú známe. Nevieme či ich aktivita zasiahla Skleniansky kras. V bývalom prievidzskom okrese je viacero väčších krasových území.
Zatiaľ najdlhší a systematický prieskum Sklenianskeho krasu začína založením OS Handlová č. 35 v roku 1985 >> http://www.jkhandlova.estranky.sk/
POZOR!!!>>Priestor vo vnútri Egrešovky minimálny a je podmytý vodou a skaly hrozia závalom, preto neodporúčam ísť hlbšie ako je prvá plošina (cca 1 m od vchodu). Čiže z pohľadu bežného smrteľníka, ktorý čaká JASKYŇU>>uaaau, sa uaaau nekoná a pojde o sklamanie. Je to len taká diera. Neviem či aj jaskyniari s výbavou tam ešte lezú ;-). Treba sa informovať: http://www.jkhandlova.estranky.sk/clanky/o-klube.html
Hlavné prístupy do lokality sú z obce Sklené, alebo z rekreačého strediska Remata. Zo Skleného sa tam dá dostať aj autom (stačí aby trošku pripomínalo offroad, napr.Škoda 120L ;-)), z Rematy len peši, alebo niečím čo sa veľmi nelíši od Lada NIVA.
FINAL
N 48° 46.178
E 018° 48.0(300:A)