Tuharsky kamenolom

Legenda o tuharskom mramore

Matus bol ruci mladenec, ale v tuharskom mlyne mu nevonala robota. Nechcelo sa mu s tazkymi vreciami raze, ci psenice natahovat a byt stale zamuceny a tak sa rozhodol, ze bude radsej koziarom.

Raz vecer zasiel za starym koziarom, ktory chodil o palicke, hlasit sa za pomocnika. Uslo sa mu mileho privitania a uz na druhy den rano vzal do kapsy kus chleba, syra a siel s koziarom past. Za maskrtnymi kozami sa bolo treba terigat i po agacine, i po strmych kopcoch. I tam, kde stary koziar nikdy nebol.

Ako tak raz Matus sedel na obrovskom kameni, zohol sa a v ruke sa mu ocitol cervenkasto zilkovy kamen. Obracal ho v rukach,posuchal o platene nohavice, ofukol z neho prach.Priesvitnost a zvlastne zafarbenie mu nedali spavat.

V nedelu popoludni sa vybral na vzdialene miesto v kopcoch, kde nasiel kamen a vzal si aj velku cuganu. Udieral do skal, len sa tak iskrilo. Zrazu sa pred nim roztvorila obrovska stena. Na slnku ziarila cervenkasto. Presiel po nej rukavom kosele. Odpovedou mu bol matny studeny lesk. Pritisol si k stene tvar. Chladila. Pripadala mu, ako keby bola mrtva a predsa zila vo svojej matnej cerveni. Uplne mu vyschlo v hrdle. Mal so sebou vodu v drevenej cutore. Chcel sa napit, no bola tepla ako luh. Vylial ju na biele skalky roztrusene po okoli. Ako vodu lial, z kamienkov sa zacalo dymit a stupala z nich para. Taka horuca, az sa Matus prelakol. Nabral zo skaliek do kapsy a zasiel za mlynarom, no i ten nevedel co s nimi. Hodil par do mlaky pred nohami, skaly zacali sipiet, vzduvat sa. Prave vtedy prisiel do mlyna spravca grofa Forgaca z Halice zaplatit mletie. Pozrel na bublajucu mlaku a zhikol.

Ved je to nehasene vapno! Kde ste to nasli,l udia bozi? Prineste mi z neho za tri vozy. Ved je to vynikajuci stavebny material.

Matus nevahal a pasenie koz zanechal. Pozical si vozy a narubal bieleho kamena, tolko,co do nich voslo. Uz viac s matkou netreli biedu a boli spokojni.

Len chladny cervenkasty kamen ho stale znepokojoval. Raz ukazal tento kamen grofovi.Ten ho chvilu v ruke podrzal a vykrikol.

Ved je to mramor! Prezrad mi, kde si ho nasiel, bohato sa ti odmenim.

Matus vselijako zahovaral a prislubil, ze nabuduce tam mozno grofa zavedie.

Nasadol na voz, posibal kone a krasnou tuharskou dolinou uhanal do Tuhara. Zaspal a prisnil sa mu zvlastny sen. Zjavila sa mu v nom zena cela v bielom odeta. Zopatymi rukami prosila ho, aby neprezradil, kde je mramor ukryty. Prebudil sa az na divy cval, ked uz bol za Tuharom na Bielom skali. Vtom sa oje vozu zlomili a polamany voz sa spolu s nim zrutil do priepasti. Tajomstvo o nalezisku si teda Matej vzal na druhy svet. Odvtedy sa na Bileom skali pri Tuhari zjavuje v noci biela postava, ktorej padaju z ruk cervene mramorove kamene a biely vapenec.