Štefánikovo námestie

Chceme Vám ukázat novo zrekonštruované Štefánikovo námestie (áno, vyzerá skoro ako pred rekonštrukciou za skoro 1 milión euro), kde sa nachádza niekolko zaujímavých historických stavieb.

Morový stlp sv. Trojice

V súcasnosti dominantným – výrazným prvkom námestia je barokový Morový stlp sv. Trojice. Pôvodne na tomto mieste stál kamenný stlp z roku 1711, ktorý v roku 1761 rozobrali a v roku 1776 premiestnili do Hornej Vsi. Základný pylón trojuholníkového pôdorysu má hlavnú stranu orientovanú na západ. Kompozícia je dynamická, s množstvom sôch svätých (14 velkých sôch v nadživotnej velkosti) a anjelov. V rokoch 1765 – 1772 dielo vzniklo pod rukami sochárov Dionýza Stanettiho a M. Vogerleho, po ich smrti dielo dorobil Vogerleho tovariš T. Mayer. Stlp bol opravovaný v rokoch 1891- 1894, 1920 – 1921 a 1954 – 1957, posledné reštaurovanie v súcasnosti bolo nedávno dokoncené.

Františkánsky kláštor

Na dolnej – západnej fronte námestia sa nachádza areál Františkánskeho kláštora, kostola, loretánskej kaplnky a sýpky. (Štefánikovo nám. c. 31/36). Východné krídlo kláštora bolo postavené v roku 1653 na mieste pôvodných dvoch gotických domov na podnet Juraja Lippaya – ostrihomského arcibiskupa. Kláštor bol ešte rozšírený v roku 1702. Vytvoril sa tak štvorkrídlový pôdorys so stredným – tzv. rajským dvorom a následne pozdlž mestských hradieb západné krídlo – rok 1777 – datovanie na nároží františkánskej bašty (po velkom požiari v meste). Jednolodový barokový kostol, so svätynou orientovanou na západ, bol vysvätený až roku 1715, hlavný oltár so stlpovou architektúrou zobrazuje sv. Františka z Assisi, zo zbúraného farského kostola pochádza velký obraz Nanebovzatie Panny Márie od A. Schmidta. Severne pri kostole sa nachádza Loretánska kaplnka. Pochádza z roku 1758 a je funkcne prepojená s kostolom. Sýpka františkánskeho areálu je pristavaná západne ku kaplnke a severne k casti kostola. V interiéri sú nástenné malby s figurálnymi a rastlinnými motívmi.

Baroková fontána

Nachádza sa v severnej casti námestia – je pravdepodobne dielom dielne D. Stanettiho z 18. storocia, má tiež konvexno – konkávne krivky v pôdoryse. Pôvodne ústredným prvkom fontány bola socha Neptúna. Nedostatocné archívne podklady výrazu sochy rozhodli o zmene a novodobom sochárskom dotvorení stredu fontány. Práce boli realizované v rokoch 1990 – 1992.

Mincovna

(Štefánikovo nám. c. 25/24). Najstaršia cast terajšej mincovne sa nachádza na severnej línii námestia, je z 15. storocia (sporadicky sa udáva rok 1442 – príp. rok 1443). Areál zaznamenal zmeny v renesancii, ale najmä koncom 19. storocia po zbúraní Hornej brány v roku 1872. Na mieste mincovne bola postavená roku 1882-1889 a následne v roku 1891 rozšírená severná a severozápadná cast areálu mincovne. V roku 1958 bola pristavaná ešte západná cast. Stará mincovna v severnej casti mesta v roku 1329 zacala razit uhorské groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe ako kremnické dukáty, tiež strieborné groše a malé denáre.

Mestský dom

(Štefánikovo nám. c. 1/1). Prvý písomný záznam pochádza z roku 1441. Odkúpením domu mestom a úpravou gotického sienového meštianskeho domu, vznikol po roku 1738 mestský dom. V polovici 18. storocia objekt dostavali. Zo vstupnej siene v prízemí sa cez barokové schodisko s plytkými stupnami dostaneme na poschodie. Na poschodí je do námestia orientovaná miestnost radnej siene s keramickou pecou, na celnej a zadnej strane siene sú velké obrazy od akademického maliara Gejzu Angyala. Zo siene je výstup na balkón s kovovým zábradlím, v strede zábradlia s postavou Justície.

Rímsko-katolícka fara

(Štefánikovo nám. c.3/5). Pôvodne dvojtraktový gotický dom z konca 14. storocia bol až v 18. storocí podstatne prestavaný a pristavaný tretím, severným traktom. Stredný trakt v prízemí tvorí velká hala s lievikovite sa rozširujúcim schodiskom. Schodisko má plastickú výzdobu a po stranách postavy – sv. Rozálie a sv. Krištofa. Práce pochádzajú pravdepodobne z dielne D. Stanettiho. Z gotickej vývojovej fázy sa v suteréne zachovali polkruhové portále, vetráky, klenby a torzo tocitého schodiska vo východnom rohu medzi južným a terajším stredným traktom; na prízemí je to portál s kovovými dvermi, kamenné konzoly, dalšie clánky sú kryté pod omietkami. Ústredná miestnost fary a poschodia je nad vstupnou halou, je prístupná cez podkovovité schodisko vo východnej casti stredného traktu. Dvojpodlažná budova má priecelie (západná fasáda) empírové, balkón na poschodí nesú dva toskánske stlpy – pochádzajúce z prelomu 18. – 19. storocia.

Meštiansky dom - terajsia kniznica

(Štefánikovo nám. c.3/5). Pôvodne dvojtraktový gotický dom z konca 14. storocia bol až v 18. storocí podstatne prestavaný a pristavaný tretím, severným traktom. Stredný trakt v prízemí tvorí velká hala s lievikovite sa rozširujúcim schodiskom. Schodisko má plastickú výzdobu a po stranách postavy – sv. Rozálie a sv. Krištofa. Práce pochádzajú pravdepodobne z dielne D. Stanettiho. Z gotickej vývojovej fázy sa v suteréne zachovali polkruhové portále, vetráky, klenby a torzo tocitého schodiska vo východnom rohu medzi južným a terajším stredným traktom; na prízemí je to portál s kovovými dvermi, kamenné konzoly, dalšie clánky sú kryté pod omietkami. Ústredná miestnost fary a poschodia je nad vstupnou halou, je prístupná cez podkovovité schodisko vo východnej casti stredného traktu. Dvojpodlažná budova má priecelie (západná fasáda) empírové, balkón na poschodí nesú dva toskánske stlpy – pochádzajúce z prelomu 18. – 19. storocia.

Meštianske domy - terajsie Muzeum minci a medaily

Meštiansky dom (Štefánikovo nám. c. 10/19). Pôvodne gotický dom z konca 14. storocia, do roku 1652 slúžil ako fara kostola Panny Márie (neskôr zbúraného farského kostola), do roku 1738 tu bola radnica. Dispozicne ide o gotický dom sienového typu, zo siene vedie na poschodie schodisko tvaru L s renesancným zábradlím. Objekt má dve pivnice, spodnejšia je priamo sekaná do rastlej skaly. Velkou premenou prešiel objekt po oprave v rokoch 1952 – 1955. Vo dvore stojí kamenná socha sv. Floriána, ktorá pôvodne stála na Kutnohorskej ulici. Za domom stojí neskorobarokový obytný, na mieste pôvodnej Bielej veže – spomínanej ešte v roku 1707. Koncom 18. storocia bol objekt prerobený na obytný dom. Trojpodlažná bloková stavba vystupuje svojou hmotou pred múry južného mestského opevnenia. V objekte sa nachádza numizmatická expozícia múzea mincí a medailí.

Meštiansky dom (Štefánikovo nám.c. 11/21). Pôvodne gotický dom zo 14. a 15. storocia na dvoch parceliach, bol v roku 1568 prestavaný – datovanie na portále pri schodisku poschodia. Objekt je bohatý na umelecko-historické a architektonické prvky z rôznych vývojových fáz vysokej autentickej i umeleckej hodnoty napr. klenby, portále, fragmenty pôvodnej omietky, kamenná okenná šambrána, renesancná kovaná mreža, intarzované dvere s krabicovými zámkami, vyrezávaný trámový strop s kazetami. V budove sa nachádza numizmatická expozícia Múzea mincí a medailí.

Meštiansky dom - Bellov dom

(Meštiansky dom (Štefánikovo nám.c.14/2 ). Pôvodný gotický dom bol v 2. polovici 15. storocia rozšírený. V suteréne má zachované kamenné tocité schodisko; z prízemia na poschodie ide druhé schodisko tvaru U z mladšej vývojovej fázy – so štukovou výzdobou pätiek klenebných polí. Na celnej – západnej fasáde sú citatelné gotické kamenné prvky – portále, okná s kamenným krížom, dymník; biela plocha fasády má na nárožiach a pod odkvapovou rímsou kópiu renesancnej výzdoby – kvádrovanie a esícka. V lavej casti fasády je osadená mramorová pamätná tabula s medailonom Jána Levoslava Bellu. Na bocnej – južnej fasáde je v nike nástenná malba Narodenia z 15. storocia.

Meštiansky dom c.4

(Štefánikovo nám. c. 4/7 ). Gotický dom sienového typu, v priechodnej chodbe do dvora s diamantovou klenbou chodbového typu. Bohatost stredovekých prvkov a vysoká umelecko-historická a architektonická hodnota zachovaná v pôvodnom materiály (aj napriek niekolkým prestavbám) je prezentovaná kamennými portálmi ( lomené, sedlové) v suteréne a v prízemí, kamennými okennými šambránami, klenbami (aj z dalších vývojových fáz), kovovými kovanými dverami s prútmi, kamennou dlažbou so zabudovaným mlynským kolesom v sieni prízemia, drevenými dverami s oplechovaním, kvádrovanou výzdobou fasád linkovaním. Smerom na východ sa k domu funkcne pripája meštiansky dom – oddelený dvorom ( Štefánikovo nám. c. 5/9). Domy sú medzi sebou prepojené aj dispozicne cez pivnicu. Gotický dom z konca 15. storocia je prízemný. V interiéri sú zachované gotické a neskorobarokové portále, renesancný vyrezávaný trámový strop, na fasáde gotické pravouhlé kamenné šambrány s krížom a dvojitým krížom.

Meštiansky dom c.34

Meštiansky dom (Štefánikovo nám. c. 34/42). Gotický dom z 15. storocia, s priechodom uprostred, s kamennými prvkami vrcholnej a neskorej gotiky – portále – somársky chrbát – jeden na celnej fasáde, druhý na I. poschodí, velké kamenné okenné ostenia – i casti na dvorovej – južnej fasáde severného krídla. Objekt prešiel rozsiahlou úpravou v 18. storocí.

Zdroj: http://www.kremnica.sk/pamiatky/