Stará Kremnička ako na dlani
Súradnice kešky vás zavedú k výhliadke na vrchu Kamenica, z ktorej je nádherný výhľad nielen na Starú Kremničku, ale aj Žiar nad Hronom s okolím, Šášovské Podhradie so zrúcaninou hradu, Štiavnické vrchy, v diaľke na pohorie Vtáčnik, Kremnické vrchy, severne na Jastrabskú vrchovinu s dominantnou Jastrabskou skalou.
Vrch Kamenica
Tvar a geologický obsah 525 m.n.m vysokého vrchu Kamenica nad Starou Kremničkou bol vytvorený pôsobením sopečnej činnosti v Kremnických horách, nie však bralá na západnom svahu Kamenice. Na formovanie reliefu juhozápadnej časti Kremnických hôr, kde patrí aj Kamenica, mali vplyv okolité stratovulkány vyprázdňovaním magmatického kotla, ako aj jazero v Žiarskej kotline, vytvorené vodami Starohrona. Vyprázdňovanie magmy stratovolkánmi a tlak nahromadenej stuhnutej lávy na povrchu spôsobil prepad hmoty do útrob zeme (kremnický graben) kde vznikol pretlak a tekutá hmota bola vytláčaná štrbinami rozlámaných dosák na povrch, žeravá láva prechádzala vodnou vrstvou čím vznikalo jej spenenie. Proces prechodu lávy cez vodu dal podnet na vznik pemzových ryolitov v ktorých sa nachádzajú viditeľné dutinky aj na povrchu bralnatých skál Kamenice. Bralá na Kamenici vznikli z vytlačenej lávy a dodnes si zachovali členitý a ostrý povrch.
Do povrchu Kamenice zasiahol človek pri stavbe železnice Hronská Dúbrava – Vrútky v roku 1872. V hlbokých zárezoch železnice dobre vidieť skladbu hornín. Oproti stanici Stará Kremnička krásne vidieť ryolitové tufy. Hornú vrstvu tvoria hrubozrnné tufové brekcie. Vyššie po trati narazíme na ryolitový sopúch. S ryolitovými tufmi sa stretneme aj pri južnom ústi tunela Kečka. Striedajú sa tu horniny jemnozrnné s hrubozrnnými, v ktorých nachádzame obsidiálne bomby. Celý masív nad tunelom je vytvorený ryolitom. Na hornej strane tunela, je z hľadiska geológie jeden z najkrajších úsekov, ktorý tvorí kontakt tufu s ryolitom.
Náučný chodník Kamenica 
Vrch Kamenica je jednou zo šiestich zastávok nového náučného chodníka s rovnakým názvom. Ide o okružný (obojsmerný) chodník s historicko - prirodovedno - geologickým zameraním. Trasa je nenáročná, v úseku stúpania na Kamenicu je mierne náročná. Trasu je možné prejsť príbližne za 3 hod.
Zastávky chodníka:
1. Začiatok trasy - Obecný úrad v Starej Kremničke
2. ZŠ s MŠ
3. Prameň Kečka
4. Prameň "Pod Kapustniskom"
5. Vrch Kamenica 525 m. n. m.
6. Žel. zastávka Stará Kremnička
Náučný chodník bol oficiálne otvorený 4.6.2011. Ešte sa doťahuje vybudovanie informačných panelov. Autormi a realizátormi projektu sú F.Kovár a J.Filanda, ktorý je známy budovaním murovaných prameňov v Kremnických vrchoch. Jeden z nich je aj na trase chodníka - Prameň Kečka.
Obec Stará Kremnička
Obec sa nachádza na juhu Kremnického pohoria, časť Jastrabská vrchovina v údolí zlatonosného potoka Rudnica, južnu hranicu chotára tvorí rieka Hron.
Územie bolo osídlené už v období Veľkomoravskej ríše. Prvá písaná historická pamiatka pochádza z roku 1075, kedy Gejza I. založil vo Svätom Beňadiku opátstvo, darujúc mu právo usádzať ľudí tak ďaleko, ako chcel. Opát vo Sv. Beňadiktu bol prvým kolonizátorom nášho kraja. Vznik obce je ohraničený rokmi 1290 - 1295 podľa viacerých historických materiálov. Prvá písomná zmienka o Starej Kremničke je z r. 1442, ďalšia je z r. 1487, kedy bol vykonaný súpis urbáru Ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1488 bola v obci mýtna stanica.
Povrch územia bol vyprofilovaný sopečnou činnosťou pred 15 miliónmi rokov, pri ktorej vznikali andezitové bralá viditeľné z obce. Na južnej strane obce je zaujímavý travertínový útvar Skalka, neďaleko obce sa nachádzajú ložiská kremeňa, pieskovisko s veľkým obsahom ryolitového tufu, v lokalite Potôčik zas hornina bentonit, zvyšok územia je pokrytý hnedozemou využívanou lesníctvom a poľnohospodárstvom.
Názov obce je odvodený od výskytu kremeňa, Kremenec. Historické názvy: Okermecz (1442), O krempniczka (1481), Stara Kremniczka (1773), Kremnička (1920), Stará Kremnička (1927), po maďarsky sa obec nazývala Ókormocske, Ókormocke, po nemecky Alt-Kremnitz.
Obec patrila pod panstvo Svätý Kríž v Ostrihomskom arcibiskupstve Tekovskej župy. Od 1.1.1923 patrila do okresu Kremnica a od roku 1960 do okresu Žiar nad Hronom. Obec bola bránou pri objavovaní kremnického zlata, aj názov mesta Kremnica bol odvodený z názvu obce.
Obec v minulosti bola svedkom mnohých vojenských udalostí. V roku 1449 tiahli obcou Hunyadyho vojská, v roku 1627 ohrozovali obec Turecké vojská, v r. 1605 rabovalo vojsko Štefana Bocskaya, obec zasiahla bitka pri Jalnej - vojská Gabriela Betlena s cisárskymi vojskami, v r. 1848-9 presúvanie vojska Arthura Görgeya, v r.1919 bojovala v okolí Československá armáda proti maďarskej Červenej armáde.
Obyvatelia sa živili roľníctvom, povozníctvom, kamenárstvom, prácou v lese, spracovaním dreva, ťažbou kovov v Kremnici, súkenníctvom, prácou na železnici, pracovali v závodoch v Kremnici a Žiari n/H (Sv. Kríž). Zaznamenané sú remeslá: mlynárstvo, obuvníctvo a murárstvo. Z 18. storočia sú známe údaje aj o bchodníkoch (kupcoch), ktorí žili v obci. V r. 1736 ich bolo 7, r. 1746 - 23 obchodníkov, r. 1774 - 29 obchodníkov.
V roku 1564 mala obec 5 a 1/4 porty (dvor, ktorý bol základom na určenie dane), v r. 1571 to bolo 8 a 3/4 porty a mlyn, v roku 1601 tu bolo 35 domov a mlyn. V roku 1720 mala 22 daňovníkov, mlyn a krčmu. V roku 1828 bolo v obci 47 domov a 311 obyvateľov. Postupnou výstavbou vzrastal aj počet obyvateľov: r. 1900 - 489 obyv., r. 1910 - 651 obyv., r. 1920 v dôsledku 1. sv. vojny klesol počet obyvateľov na 639, r. 1930 - 695 obyv.. Najviac obyvateľov bolo v obci v r. 1979 - 1212, r. 1980 - 1091 obyv., r. 1991 - 954 obyv., r. 2001 - 1034 obyv., r. 2010 - 1112 obyv.
Školská výučba začala v roku 1852, vyučovalo v súkromných domoch. Do roku 1901 sa vyučovalo po slovensky, potom bol povinný vyučovací jazyk maďarčina (okrem náboženstva). Prvá škola bola postavená v roku 1862, zhorela dňa 29.5.1931, nová budova školy bola postavená v r.1933. Materská škola vznikla v r. 1973. V roku 1977 bola v škole zriadená školská družina (dnes školský klub detí). V roku 2009 bola ZŠ zlúčená s MŠ.
V r. 1674 bol postavený prvý kostol Rozoslania apoštolov, zničený požiarom v r.1888, novopostavený 1890 na pôvodnom mieste, zasvätený Sv. Imrichovi.
Svetové vojny:
Do 1.svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 bolo zverbovaných viac ako 100 občanov, 25 zahynulo vo vojne na talianskom fronte pri Piave, mnohých zajali ruskí kozáci.
V 2.svetovej vojne Nemci obsadili obec. 5.10.1944 od obce Lutila, do nemeckej armády boli odvedený 6 občania, z nich niektorí dezertovali do ČA. Do bojov SNP sa zapojili 110 občania, traja s konskými poťahmi. Väčšina z nich bola zajatá Nemcami v priestore Sliač – Králiky – Jastrabá, dňa 1.11.1944 vliekli Nemci zajatcov cez obec do koncentračných táborov, trom sa podarilo utiecť.
Na železničnej trati nad obcou, pri tuneli Kečka bol prvýkrát nasadený do bojov SNP pancierový vlak Štefánik. V bojoch o obec padlo 27 vojakov a partizánov, niektorí z nich sú pochovaný pri pomníku s menami na cintoríne. Počas vojny, po vojne a aj následkom americkej bojovej činnosti zomrelo 10 občanov. V obci dopadom mín boli spôsobené hmotné škody a vznikol požiar.
Nezabudnuteľná udalosť sa stala dňa 26.12.1944, keď vlak naložený muníciou (37 vagónov) a asi 400 vojakov nemeckej armády sa rútil z Kremnických Baní neovládateľný (pokazené brzdy) dolu traťou, na stanici v Starej Kremničke bol nasmerovaný na slepú koľaj. Následkom nárazu vlaku nastal obrovský výbuch, 20 – 30 vagónov sa kotúľalo zo stanice dolu svahom za neustálych detonácií trvajúcich 3 až 4 hodiny, pritom zahynulo 373 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Na konci vojny Nemci zničili trať z Hronskej Dúbravy do Kremnice.
Oslobodenie prišlo 31.3.1945 o pol desiatej, keď Červená armáda vstúpila do obce takmer zo všetkých strán.
…................................................
Zdroj – internet:
http://nchkamenica.wbl.sk