RADZIM 998
m.n.m.
Azda najmenej
známou a turisticky frekventovanou castou Slovenského rudohoria je
Revúcka vrchovina. Tento geomorfologický celok sa tiahne v podobe
dlhých chrbtov, oddelených dolinami riek a potokov od planín
Slovenského krasu až po Slovenský raj na severe. Jeho
najsevernejším podcelkom je Dobšinské predhorie,
ktoré vrcholí najvyšším kopcom celej Revúckej
vrchoviny - dvojvrcholom Velký Radzim (998 m) a Malý Radzim (961
m).
Tieto dva
hory, oddelné v rámci jedného masívu plytkým sedlom, tvoria
krajinnú dominantu okolia Dobšinej a rázovitých obcí horného
Gemera Brdárky, Rejdovej a Vyšnej Slanej. Masív Radzima má
charakter ostro rezaného, výrazne modelovaného chrbta so strmými
stránami, spadajúcimi do údolí okolitých potokov. Vo vrcholovej
casti ho zdobia výrazné, bralnaté vápencové pasáže, ktoré majú
miestami podobu kompaktných, niekolko desiatok metrov vyskokých
skalných stien. Samotný vrchol je zarastený, pod bralami, najmä v
okolí spomínaného sedla, sú trávnaté pasienky a lúky.
Tunajšie lesné spolocenstvá sú svojim chrakterom vzácne a
rastie tu aj zriedkavý a chránený endemitický jazycník sivý
(Ligularia sibirica).
BEDEKER:
Prístup: Na vrchol Velkého a Malého Radzimu nevedie turistická
znacka a vzhladom na clenitost terénu je výstup nan pomerne
nárocnou túrou. Najlepším východiskom je od vrchu severne
ležiaca obec Vyšná Slaná (468 m). Pri východnom kraji
obce (smerom na Dobšinú) treba prekrocit riecku Slanú.
Chodník vedie až ku chate Július v lyžiarskom stredisku
Vyšná Slaná. Strmo stúpame popri vleku až na lúky nad
ním a okrajom lesa prídeme až ku žltej znacke
Dobšiná - Brdárka. Po znacke pokracuje výstup lesom až
do sedla Hora (772 m) medzi vrcholmi Velkého Radzima a
Spúštadla. V sedle opustíme znacku, stocíme sa doprava a
zacíname výstup na "hlavu" Velkého Radzimu. Hreben nás pomerne
strmo vyvedie až na vrchol vo výške 998 m. Zo
zarasteného vrcholu bez výhladu môžeme zostúpit ku skalkám na
južnej strane (zvýšená pozornost pri pohybe v
exponovanom teréne), odkial sa núkajú pekné výhlady na okolie.
Hrebenom sa dá cez lúcnaté sedlo pokracovat aj na vrchol Malého
Radzimu (961 m), ktorý je na skalné útvary ešte
bohatší. Z vrcholu pomedzi skalné galérie juhozápadným
smerom zostúpime až na lúky, ktorými vedie zelená turistická
znacka. Po nej bud dolava polnou cestou do obce Brdárka (528 m),
alebo doprava do sedla Široké Pole (665 m) a z neho bez
znacky po polnej ceste spät do Vyšnej Slanej. Oba varianty
vám zaberú približne 3 - 4 hodiny pohybu v
teréne.
Martin
BELEJ
Keška sa nachádza
severovýchodne od vrcholu na súradniciach.
Prosíme
hladacov aby klúcový kamen uložili na pôvodné
miesto.
Vrcholové foto geohladacov
nie je povinné, ale poteší.