Šoldov je zaniknutá osada z 13.-14. storocia v katastrálnom území podtatranskej obce Štrba, v nadmorskej výške asi 960 m n.m. Historický problém Šoldova je v tom, že sa nevie, ci ide o pôvodnú osadu Štrba, ktorá už okolo roku 1280 je poddanskou osadou zemana Bogomera, má už kostol svätého Ondreja, alebo ci ide o osadu, ktorá tam bola pred kolonizáciou, alebo ci ide o zvláštnu osadu Šoldov v štrbskom chotári. Zemepánske archívy rodiny Szentiványi - Svätojánskych, Szmrecányi-Smrecianskych a Batanovcov z Trsteného pri Bobrovci nemajú o Šoldove nijakej zmienky. Z toho by vyplývalo, že Šoldov mal azda nejakého iného zemepána.
Je známe, že zaciatkom XIX. storocia bola ešte na Šoldove mohutná stavba v rozvalinách. Z pozostatku vežového objektu vyrastala jablon. Matrika zosnulých z predminulého storocia, ktorý je na rímskokatolíckej fare v Štrbe, písal po latinsky vtedajší farár Dzurenda. Zaujímavá poznámka v rubrike „Observationes“, písaná po slovensky, je pri zosnulom 92 rocnom Jánovi Paliderovi z roku 1875:
„Tento mi povedal, že zo stromu
ktory vyrostnol v obloku
turni Zsoldov každorocne
jablcka jedol“
Historik dr. Ratkoš z Historického ústavu SAV, ktorý sa zaoberal lokalizáciou tejto osady, nevylucoval, že by sa mohlo jednat o kaplnku sv. Eustacha, ktorá je doložená niekde v katastri obce Štrba už v tretej štvrtine XIII. storocia. Z týchto rumovísk bola cast rebier klenby a stlpov prevezená na renováciu kláštorného kostola do Spišského Štiavnika. Ostatok kamenného materiálu bol použitý v druhej polovici XIX. storocia na stavbu hradskej Važec – Štrba.
Zbytky Šoldova sa zachovali pomerne dlho, rovnako v ústnom podaní ako aj v katastrálnych názvoch, písomná zmienka je z roku 1667 (...pustý kostol šoldovský... v Hainovej kronike). V ludovom podaní starých obyvatelov Štrby a prilahlých obcí sa zachovali o tejto lokalite rôzne príhody, ktoré neskôr pomáhali pri archeologickom prieskume. Archeologický prieskum zacatý profesorom Pifflom v roku 1951 odhalil zvyšky cirkevnej architektúry románskeho opátstva, o com svedcí nájdený unikátny kamenný kríž, ktorý je dodnes pýchou expozície Slovenského národného múzea v Bratislave. Dalej sa našli zvyšky kamenného muriva stredovekých objektov rôznych velkostí, ktoré tvoria ulicu v smere západ – východ, kostrové nálezy, keramiku, kovové artefakty. Miesto zaniknutej osady je dnes oznacené symbolickým pamätníkom.
Skrýša je uložená na súradniciach. Majte úctu k pamiatkam, šetrite prírodu.