Halda šachty Maximilián Traditional Geocache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Táto keš vás prevedie starou banskou dedinkou Špania Dolina a budete mat možnost túto dedinku vidiet ako na dlani z haldy šachty Maximilián, ktorá je jednou z dominánt Španej Doliny, poskytuje prekrásne výhlady na Kremnické vrchy.
Halda šachty Maximilián je jedným z najväcších clovekom postavených - umelých vrchov v Európe. Tvorí ju haldový materiál z vyše 300 rocnej banskej cinnosti. - Po vycerpaní povrchových nálezísk, zacali prospektori sledovat medonosné žily do útrob zeme. Do Tatármi vyplienenej krajiny pozýva Béla IV (1255) saských, v hladaní drahých kovov skúsených "hostí", aby sa usadili v mieste neskôr známom ako Neusohl/Banská Bystrica. Ich cesty za medou, striebrom a zlatom viedli do kopcov severne od mesta. Z bohatstva ktoré vynášali baníci z hlbín zeme sa budovalo mesto. K nebu sa zacali týcit veže nových kostolov a strechy bohatých meštiackych domov waldbürgerov, okolo námestia. Za bohatstvom bolo treba sledovat medonosné žily kilometre do útrob zeme. Spodná voda hatila prácu baníkov, bolo treba viac investícií. Tažiari sa zadlžovali a tažba stagnovala. Koncom 15. storocia spolocná Fuggerovsko-Thurzovská mediarska spolocnost tzv. “Ungarischer Handel” zaviedla, ako prvá na svete 8-hodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy, lekársku starostlivost ap. Do celého vtedajšieho sveta sa zacali vyvážat najkvalitnejšie medené ingotoy s puncom Neusohl. Španodolinské bane za obdobie (1496 – 1546) vyprodukovali v prepocte 58 234 ton medi a 111 280 kg striebra Od 15. až do 17. st. sa španodolinská med stala najvýznamnejším cinitelom na svetových trhoch. Bola základom mincovníctva v Kremnici a vyvážala sa nielen do celej Európy, ale aj do Severnej a Južnej Ameriky, ba aj do Indie a do Cíny.Tažbu medi ovplyvnovali samozrejme aj mnohé historické udalosti, väcšinou negatívne; banícke povstania, Bockajovo i Rákociho povstanie, kedy sa na cas úplne prestalo pracovat. Tažba sa nakoniec vždy obnovila i ked so staženými podmienkami. To co sa urobilo za 3 storocia, do roku 1900, je len omrvinkou proti tisícom vyrúbaných chodieb do konca 16. sorocia. Pocas pôsobenia Fuggerovcov sa vyberala len bohatá ruda a úpravárenské rudy boli ponechané v podsádzke. Na týchto podsádzkach sa živilo baníctvo v Španej Doline za tri storocia.
Zásoby rudy sa vsak postupne mínali, spolocnost neprosperovala,a baníctvo bolo na úpadku. Napriek všetkým snahám koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. Ženy baníkov a deti pracovali pri triedení rudy no zacali si privyrábat aj palickovaním cipiek. Založili tak tradíciu španodolinskej cipky a v roku 1883 i školu palickovania. Priadzu nakupovali v Cvernovej továrni na námestí.18 storocie už nachádza rudné ložiská znacne vycerpané. V 19. stor produkcia upadá a nepokojné 40. roky a zmeny v monarchii doviedli baníctvo ku koncu. V roku 1888 sa bane zatvorili. Ostala len obrovská kopa skál ,a vy sa teraz vydáte na spoznávaciu cestu za malou mikrokeškou....
Výhlad z haldy Maximilián:
Prineste si vlastné pero.... Keš riadne uzavrite a dobre ukryte na pôvodné miesto.Na Halde je po daždi šmyklavo a v zime casto lad, budtte opatrní..Ku keške vedie vyhliadková cesticka-banský náucný chodník. Na námestí v dedinke je informacná mapa kde sa dozviete ako sa na haldu dostat...
Additional Hints
(Decrypt)
abun