|
/SK/
Za slnecného, suchého pocasia je cache takmer DRIVE-IN. Autom sa dostanete až ku skrýši (po polných cestách).Upozornujem, že autom je potrebné íst podla waypointov! V prípade zlého pocasia je najvhodnejšie auto nechat v obci Unín a vydat sa na dlhšiu prechádzku (1,68 km vzdušnou ciarou blatom, prípadne snehom, preto je obtiažnost terénu 2,5). Pre zaparkovanie použite súradnice "parking". Odtial na súranice "rázcestie 1", tu pôjdete vlavo, dalej "rázcestie 2". Odporúcam tiež cestu vlavo (ak pôjdete autom).
Súradice Vás privedú k lúke cca 400 m.n.m. Je odtialto nádherný panoramatický výhlad do záhorskej nížiny. Ideálne miesto na piknik, púštanie lietadiel, prípadne šarkanov s detmi. Dva vysielace, ktoré sú kúsok od tohto miesta, sa nachádzajú na vrchole kopca nazývaného Zámcisko 434 m.n.m.
Na Zámcisku sa nachádzalo praveké opevnené hradisko zo staršej a strednej doby bronzovej (2000 – 1250 pred Kr.), ktoré sa v case svojho najväcšieho rozmachu rozprestieralo na ploche 17 ha. Vrcholu dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skoncili nicivým vyplienením, coho dôkazom sú zuholnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach. Prvou kulminacnou kultúrou bola madarovsko-veterovká kultúra, ktorej osídlenie hradiska pripadá do rokov 1550 – 1530 pred Kr. Príslušníci tejto kultúry obývali nielen juhozápadné Slovensko, ale i priliehajúce oblasti dnešnej Moravy a severného Rakúska. Podla archeologických nálezov typ osídlenia zodpovedal skôr kultúrnemu vývoju madarovskej kultúry na moravskej strane, ako centrálnej oblasti, ktorá bola na juhozápadnom Slovensku.
Obyvatelia boli znamenití remeselníci, hlavne hrnciari, hoci nepoznali hrnciarsky kruh. Dominantnou castou celého komplexu hradiska bola akropola. Celková obrana bola zabezpecená v niekolkých obranných líniách. Trojitá siet bola predsadená v polohách Ku klancu a k Brovištiam. V case nebezpecenstva tak slúžil tento priestor medzi prvou a druhou obrannou líniou ako útocište pre okolité obyvatelstvo. Toto opevnenie tvorené kamenno-hlinitou konštrukciou spevnenou drevenými brvnami a priliehajúcou hrotitou priekopou bolo prakticky nedobytné. Z tohto obdobia pochádzajú jemne tepané bronzové dýky, bronzové ihlice a spínadlá odevov i objavený bronzový poklad, ktorý obsahuje gombíky, kovania a bronzové ozdoby, tzv. puklicky, ktoré sa prišívali na odev a mali ochrannú funkciu.
Dalšími obyvatelmi hradiska v strednej dobe bronzovej (1450 – 1250 pred Kr.) bol lud stredodunajskej mohylovej kultúry. Na rozdiel od predchádzajúcich obyvatelov pochovávali svojich mrtvych pod mohyly, casto s bohatou výbavou, predovšetkým vojenskou. Z tejto periódy sa podarilo archeológom objavit napríklad zlomok bronzovej kopije a bronzový závesok srdcovitého tvaru.
Z obdobia mladšej doby bronzovej (1250 – 1000 pred Kr.) sa nepodarilo nájst dostatocné množstvo artefaktov, podla ktorých by sa dal zrekonštruovat život na tomto hradisku. Vieme však, že v závere tejto fázy na akropole žili v takmer štvorcovej zemnici nositelia sliezsko-plátenickej kultúry (9 storocie pre Kr.), ktorí svojich mrtvych spopolnovali. Zámcisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.) a ojedinelé crepiny zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), ked sa dostávame do obdobia Keltov, naznacujú, že i tu mohlo byt keltské osídlenie. Najmladšie doposial odhalené nálezy vo forme spony, germánskych crepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.), ktoré sa však dajú presnejšie datovat do obdobia 25 – 50 po Kr.
Zdroj:Unín
|