HRANICE LIPTOVA III.
V poradí tretia skrýša (Hranice Liptova III.) Vás
tentoraz zavedie na hranicu Liptova a Spiša. Miesto
leží podobne ako HL II. v Tatranskom Národnom Parku.
Hraniciacou obcou je na liptovskej strane obec Važec.
Nachádza sa na rozhraní Spiša a Liptova, v krásnom
podtatranskom prostredí.
Obec Važec bola osídlená od dávnoveku, coho dôkazom sú
nálezy, ako napríklad kamenná sekera z lokality Slamenná, nálezy z
doby kamennej pri výstavbe dialnice D-1, ale najmä bronzový
nôž z obdobia halštatskej kultúry r. 1500 pr. Kristom,
nájdený na brehu Váhu v strede obce. Chotárne názvy ako
„Turie pole“ a dalšie svedcia o starobylosti
osídlenia tohto územia. Po roku 960 je tu misijná stanica z
Nitrianska, pôsobenie miestnych pustovníkov v pustovniach, z toho
je tu dávna cirkevná tradícia sv. Antona Pustovníka. Podla
vizitácie z roku 1222 bola údajne spolocná farnost Važca a
Štrby, a tak možno predpokladat , že išlo o
osadu Šoldovo. Neskôr po roku 1241 nasleduje oživovanie
krajiny udelovaním donácií. Roku 1267 král Belo IV. dáva donáciu
šlachticovi Bohumírovi na územie od Hybice po spišské
hranice. Roku 1280 sa už Važec spomína ako obec.
Pomenovanie je od rieky Váh. Donacná listina uvádza, že v
týchto miestach sa nachádzalo Turie pole /Turapula/ lúka Východná
/Vihadna/ a potok Važec /Wasuch, Wasech, Vanych/.Osadníci,
obcania Važca neboli poddaní ale slobodníci. Dostali usadlost
do dedicnej držby. Na cele obce stál dedicný richtár -
šoltýs.
Ihned po založení obce si Važtania postavili kostol,
ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi. Ide o
najstaršiu stavbu obce, podla tradície spojenú so
šírením krestanskej kultúry pôvodnej velkomoravskej misie. V
15. storocí prechádzajú Liptovom husitské vojská na Spiš a
tie vplývajú na obyvatelstvo. V roku 1545 celá obec prešla k
reformácii. Dalšie roky boli poznamenané zápasom za rovnost,
slobodu viery, proti poddanstvu. Tu zbíjal aj známy Juraj
Jánošík – pri Bilanskej vode, na Hovaude a miestnych
salašoch zas važecký zbojník Šablik. Po
vyhlásení slobody vyznania tolerancným patentom Jozefa II. roku
1783 evanjelici za jeden rok postavili drevený kostol na Piesku,
ktorý o sto rokov prebudovali na murovaný. V meruôsmych rokoch tu
pôsobili miestny štúrovci ev. farár Michal Šoltýs a
ev. ucitel Daniel Feriencik. Organizovali bohatú kultúrnu cinnost,
zapojili sa do Slovenského povstania na cele s Hurbanom.
Organizovali národné výstupy na Kriván. V cirkevnej škole sa
vyucovalo v národnom duchu a tak obcania s nadšením prijali
vznik CSR. Po oslobodení nastalo kultúrne vzkriesenie. Vznik
cirkevných spolkov, založenie krojovanej skupiny, divadelného
súboru, spevokolu, ktoré šírili kultúru doma aj v zahranicí.
Roku 1921 do obce prichádza maliar Jan Hála i další kultúrni
cinitelia. Cez tvorbu Jana Hálu a Karola Plicku sa Važec
dostáva do povedomia národa. František Havránek sprístupnuje
Važeckú jaskynu. Tragický den pre obec bol 17. júl 1931, kedy
celá dedina lahla popolom. Mnoho rodín sa odstahovalo na Dolnú zem,
do Ameriky za chlebom, za prácou. Ihned po ohni si Važtania
postavili novú cirkevnú meštianskú školu i verejný
vodovod. Vo vojnových rokoch sa celá obec zapojila do odboja.
Podporovala partizánske oddiely, najmä oddiel Vysoké Tatry, ktorý
za cas pôsobil vo Važeckej chate pri Troch studnickách. Obec
Važec bola známa aj ako železniciarska obec. V roku 1947
bol zriadený TANAP.
SÉRIA HRANICE LIPTOVA
Liptov je jedným z najkrajších a pre turistov
najzaujímavejších regiónov Slovenska. Zakladatel slovenskej
turistiky a autor prvých slovenských turistických sprievodcov
Miloš Janoška tento kraj, co sa týka prírodných krás,
oznacil za najkrajší na Slovensku vo svojej knihe Krásy
Liptova už v roku 1947. Liptov má rozlohu vyše 2 000
km2 a žije v nom približne 140 000 obyvatelov.
Najvyšším bodom tohto krásneho kraja je Kriván vo
Vysokých Tatrách (2 495 m.n.m.) a najnižším je hladina
Váhu pri Kralovanoch (430 m.n.m.). Hospodárske a kultúrne centrá
Liptova sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský
Hrádok. Skoro 50% celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu
množstvo kyseliek a teplých minerálnych pramenov hlavne v
obciach Bešenová, Likavka, Kvacany, Žiar, Pribylina,
Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Tento región je známy aj
liecebnými kúpelmi.
Oblast Liptova je bohatá na kultúrne pamiatky a je
charakteristická svojráznou ludovou architektúrou a folklórom.
Obklopujú ho najväcšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry,
Západné Tatry a Chocské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu, Velká
Fatra na západe a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká
Váh v dlžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa
priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka
tento región aj menej tradicné športy, ako paragliding,
rafting, jazdu na koni, speleoservis, vyhliadkové lety,
horolezectvo, cyklistiku, polovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne
kúpaliska v Bešenovej, Tatralandii pri Liptovskom
Mikuláši a v Liptovskom Jáne. V zimnej sezóne sú
vyhladávanými zimnými strediskami Demänovská dolina, Maliné, Jasná,
Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3
sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska.
SKRÝŠA
Súradnice vás dovedú na hranicu dvoch regiónov v krásnom
podtatranskom prostredí, priamo ku cashe. Nárocnost je minimálna,
stací sa len zohnút.
Pociatocný stav skrýše: Logbook, ceruzka. (viac sa
nezmestí :) ...)