Budova bývalého župného domu vznikla pravdepodobne koncom
17.storocia a podla Žudela bola dokoncená v roku 1772. Mala
slúžit nielen na konanie snemových zhromaždení (zasadania
kongregácie), ale aj ako sídlo súdnej stolice, župného
archívu, župnej pokladnice, na vyšetrovanie zlocincov
ich uväznenie i reprezentáciu. Pôvodne mal aj vežu (postavenú
1804), ktorá pravdepodobne zhorela roku 1843 spolu so strechou. V
18. storocí prešla staršia architektúra
barokovo-klasicistickou dostavbou z dôvodu rozrastania sa
župnej administratívy.
Objekt župného domu prešiel dvoma slohovými etapami a
dvoma stavebnými úpravami. V prvej etape (okolo roku 1700) vznikol
v neskororenesancnom štýle dvojpodlažný objekt v tvare
L s pavlacou a hlavným vstupom zo západu. Druhá,
barokovo-klasicistická etapa (80-te roky 18.stor.), dala objektu
slohový výraz s malými obmenami existujúci dodnes. Budova bola
rozšírená do tvaru U, zvýšená o 1 podlažie,
hlavný vstup bol premiestnený na juh, pavlace boli zrušené,
vybudovalo sa schodisko a manzardová šindlová strecha. Touto
etapou, považovanou za najrozsiahlejšiu a
najhodnotnejšiu, bol ukoncený architektonický a
umelecko-historický vývoj objektu župného domu. Prvá stavebná
úprava prebehla v 80-tych rokoch 19.storocia a došlo k zmene
zastrešenia. Pocas druhej stavebnej úpravy, v priebehu 20.
storocia (pravdepodobne po r.1922), bol vybudovaný nový vchod zo
severnej strany a uzavrel sa malý dvorcek v rozsahu všetkých
3 podlaží, cím táto úprava zrušila východné a západné
krídla a vytvorila blokovú stavbu. Neskôr dochádzalo už len k
drobným v rámci vnútorných priestorov.
Objekt bývalého župného domu je súcastou pamiatkovej zóny a je
zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok pod císlom 579. Od
roku 1987 je sídlo Turcianskej galérie a tiež dejiskom
svadobného obradu pre mnoho martinských novomanželov.
English - comming
soon...
|
|