SK-HU border: Milic - Velky Milic Traditional Geocache

  Štátna hranica je plocha, ktorá vertikálne prechádza hranicnými ciarami po zemskom povrchu a oddeluje územie Slovenskej republiky, jej vzdušný priestor, priestor pod zemským povrchom, nadzemné a podzemné stavby a zariadenia všetkého druhu od územia susedných štátov.

  Priebeh štátnej hranice býva vyznacený:

• priamo - ak sú hranicné znaky osadené v jednotlivých lomových bodoch hranicnej ciary
• nepriamo - ak sú hranicné znaky osadené mimo hranicnej ciary, napr. na brehoch hranicných vodných tokov a okrajoch hranicných ciest a hranicná ciara je urcená spravidla ich osou urcenou matematickými bodmi

  Štátne hranice Slovenskej republiky sú v teréne vyznacené hranicnými znakmi, spravidla žulovými, andezitovými, betónovými, resp. inými medzníkmi. Ich rozmery stanovuje osobitný technický predpis vydaný príslušnou hranicnou komisiou. Odlišujú sa najmä výškou opracovanej casti, ktorá po osadení precnieva nad úrovnou terénu. Najbežnejším typom hranicného znaku je medzník s rozmermi 20 x 20 x 90 cm, pricom jeho opracovaná cast vysoká min. 40 cm je nad terénom (nadzemná cast). V závislosti od významnosti lomového bodu hranicnej ciary sa používajú aj medzníky s väcšími alebo menšími rozmermi. Medzníky väcších rozmerov sú osadené na zaciatku hranicných úsekov, v priestoroch hranicných priechodov alebo vo významných lomových bodoch hranicnej ciary a pod. Medzníky menších rozmerov sú osadené spravidla na doplnenie vyznacenia tam, kde si to vyžaduje zretelnost priebehu štátnej hranice v teréne. Poloha hranicného znaku je spravidla zabezpecená podzemnou stabilizacnou znackou. Hranicné znaky sú natierané bielou trvanlivou farbou, ich hlavová cast cervenou a popis ciernou farbou (císlo znaku, iniciály štátov, stredový krížik, smerové znacky a pod.). Hrancný pás je volný pruh štátneho územia udržiavaný bez viacrocnej vegetácie a iných prekážok, urcený medzinárodnými zmluvami, široký spravidla 1 až 5 metrov.

  Slovenská republika susedí s piatimi štátmi a jedným z nich je Madarská repulika. Hranicné dokumentárne dielo slovensko-madarskej štátnej hranice vzniklo krátko po prvej svetovej vojne v rokoch 1921 až 1925 ako súcast Mierovej zmluvy (Trianon, 4. júna 1920). V súcasnosti je štátna hranica urcená podla Zmluvy medzi Ceskoslovenskou republikou a Madarskou ludovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach (Praha, 13. október 1956). Dielo bolo priebežne aktualizované. K zmenám došlo v súvislosti so zmenami vyznacenia štátnej hranice alebo zmenami priebehu hranicnej ciary (napr. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Madarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hranicných riekach Ipel, Slaná a Ronava, Bratislava, 21. apríla 1997).

  Slovensko - Madarská štátna hranica má 654,8 km , z toho 339km na vodných tokoch, 56.6km na hranicných cestách. 6.7km na hranicných priekopách a 252.6km priamym vyznacením. Úcelom tejto série je predstavit vám zaujímave miesta tejto štátnej hranice.

  Územie európskeho významu (ÚEV) Milic zaberá južnú cast pohoria Slanské vrchy na hraniciach s Madarskou republikou. Predstavuje typ hornatinovej lesnej krajiny, riedko osídlenej, na vyvrelinách Slanských vrchov. Sopecný masív Milica je výrazne clenený a tvorí niekolko samostatných celkov, z ktorých najvýznamnejší je vulkanický masív s vrcholovou kótou Bradlo (840 m n.m.) a rozsiahly stratovulkán Velký Milic (895 m n.m.). Podhorie masívu tvoria mladotretohorné, prevažne hlinito-kamenité sedimenty. Pôvodné lesné porasty kvetnatých bucín, kyslomilných bucín a lipových javorín s charakteristickou druhovou skladbou majú miestami pralesovitý charakter, najmä v masíve Velkého Milica. Extrémnejšie stanovištia osídlujú dubiny. Pozoruhodný je výskyt mociarneho jelšového lesa nížinného typu v nezvyklej nadmorskej výške cca 700 m n. m. (v terénnej depresii Malej Izry s výskytom typických štádií mociarnych spolocenstiev až po súvislý lesný porast). Na severnom podhorí Milica lemujú lesné porasty zachované prirodzené lúcne spolocenstvá podhorských kosných lúk využívaných na kosenie a v niektorých castiach územia aj na pasenie (hovädzí dobytok, ovce). Velkú prírodnú hodnotu majú jednokosné (t. j. kosené raz rocne), nehnojené lúcne porasty na lesných polanách vo vrcholovej casti Milica. Významným prvkom územia sú skalné útvary a sutinové polia s osobitnými rastlinnými a živocíšnymi spolocenstvami zastúpenými najmä vzácnymi druhmi avifauny (dravce, sovy, spevavce).

  V území bol zaznamenaný výskyt 12 biotopov (7 lesných, 5 nelesných) a 4 druhy živocíchov (2 druhy motýlov, 2 druhy cicavcov) európskeho významu. Celé územie je súcastou územia j chráneného vtácieho územia Slanské vrchy, ktoré sú zaradené aj medzi významné vtácie územia (IBA). K najvzácnejším v území patrí orol královský (Aquila heliaca), orol kriklavý (Aquila pomarina), vcelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis ), datel bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), haja tmavá (Milvus migrans). Okrem biotopov a druhov európskeho významu sú v území zastúpené i dalšie národne významné biotopy a druhy.Svojou polohou plní územie i funkciu dôležitého migracného koridoru vlka zo Slovenska do Madarska.

  Velky Milic je 900m vysoký vrchol na slovensko - maradrskom hranicnom hrebeni. Nachádza sa na nom vysoký obelisk - hranicný stlp s Madarskou republikou a koncí tu náucný chodník Slánska Huta - Velký Milic. Piata informacná tabula informuje o flóre danej casti Slánskych vrchov. Velký Milic je najvyšším vrcholom najužnejšieho podcelku Slanských vrchov - podcelku Milic. Zároven je aj najvyšším vrchom regiónu Južného Zemplína. Tento vrchol leží na hranici prírodnej pamiatky Milicská skala (vyhlásená v roku 1990 na ploche 11,6 ha). Tento výrazný skalný útvar predstavuje zvyšky lávového prúdu a jeho foriem, vzniknutých vplyvom neskoršieho rozpadu tohto lávového telesa. Nachádza sa však až nižšie, v komplexe Malého Milica.

  Národná prírodná rezervácia Velký Milic (nachídzajúca sa však juhovýchodnejšie) bola vyhlásená v roku 1976 na rozlohe 67,81 ha. Územie predstavuje súbor ukážok hlavných lesných typov území. Tvoria ho južné casti Slanských vrchov s podkladom andezitu a dacitu s bukovo-dubovym vegetacným stupnom a spolocenstavmi bucín a lipových javorín. Na skalách sú vyvinuté skalné rastlinné spolocenstvá, medzi inými aj sutové javoriny. Predstavujú najjužnejší výskyt porastov tohto typu na Slovensku. Sú tiež hniezdiskami a výskytom vzácneho dravého vtáctva. Vo svahu Milica sú aj malé prirodzené jazierka Malá Izra a Izra, vytvorené v terénnych depresiách medzi súvislými lesnými komplexami.

  Po zalogovaní cache je prosím dajte do pôvodného stavu. Hranicným hrebenom môžete pokracovat zelenou madarskou turistickou znackou dalej smerom na Izu (alebo Tolvay-Hegy ci Hársas-Hegy), prípadne modrou na madarský hrad Füzér (Füzéri vár).