|
Slovenský kras je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie na slovensko-madarskom pohranicí, obklopený Juhoslovenskou, Rožnavskou a Košickou kotlinou a Volovskými vrchmi. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.
Je budovaný vápencami a dolomitmi, ktoré v južnej casti dosahujú hrúbku 400-500 m a sú rozdelené hlbokými kanonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a Hájskeho potoka.
Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraniciacim Aggtelekským národným parkom (Madarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrno-historickou rozmanitostou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblast bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Clovek a biosféra. Podcelky Slovenského krasu: Jelšavský kras, Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Turnianska planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina.
|
|
Silická planina je s rozlohou okolo 150 km/2 najrozsiahlejšou planinou Slovenského krasu. Nájdeme na nej dve sprístupnené jaskyne : Domicu a Gombaseckú. Povrch planiny je husto posiaty hlbokými a širokými závrtmi (s priemerom až 500m) a škrapovými poliami - preto je najbohatšiou zo všetkých planín Slovenského krasu. Jaskyne Krásnohorská, Ardovská, Silická ladnica a dalšie, ktoré sa na planine nachádzajú, sú významné svojou rozlohou, výzdobou a archeologickými objavmi. Nachádzajú sa na na nej aj hlboké priepasti ako Brázda (v povojnovom období bola dlhé roky najhlbšou priepastou nielen Slovenského krasu, ale aj na území bývalého Ceskoslovenska), Velká Buková (puklinovo rútivá priepast v severnej lesnatej casti Silickej planiny, hlboká 141m), Malý Žomboj (resp. Malá železná priepast - tektonická priepast, hlboká 142m), Silická ladnica (hlboká 91 m) a dalšie. Strmé okrajové stráne s relatítvnou výškou 400 m (navrhované územie európskeho významu - NPR Brzotínske skaly) a okraje plošiny sú zarastené typickým krasovým lesom. Nezalesené casti planiny v okolí obce Silica sú scenericky velmi zaujímavé. Na planinu vedú turistické znackované trasy z obcí Kecovo, Ardovo, Silická Brezová, Silica, Plešivec, Slavec, Silická Jablonica, Hrušov, Krásnohorské Podhradie a Rožnava-Jovice.
Silická jaskyna je puklinovo-rútivá, kvaplová, 20m dlhá jaskyna s severnej casti Silickej planiny. Otvor 150x80 cm je vo výške 580m pod kolmou skalou, v severnej stene husto zarasteného závrtu. V 9m vysokom komíne sú viditelné kvaplové náteky ci 2.5m vysoký stalagnit. JASKYNA NIE JE PRÍSTUPNÁ !!!.
|